Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

V „Plienkove“ plnom blata sa nedalo vtedy robiť nič iné, len divadlo

Niekto sa v živote na dosky, čo znamenajú svet, stavia a niekto je ich staviteľom. Dnes už dôchodca, Eduard Sousedík z Novej Dubnice nie je ani scénograf, ani výtvarník, ba ani architekt, ale strojár – hutník. No aj napriek tomu mu náhoda, alebo skôr rokm

i pestovaná rodinná tradícia jeho strýka umožnila, aby sa dostal k divadlu. Postavil niekoľko scén a kulís pre najrozličnejšie divadelné rozprávky. Či sa hercom na doskách pána Sousedíka, ktoré znamenajú svet, darilo, sa nedozvieme. Nie sú totiž z mäsa a kostí, ale z drôtikov a dreva. Eduard Sousedík sa celý život venoval krásnej záľube, stavbe scén pre bábkové divadlo.
Keď bol pán Eduard ešte malý, a neskôr aj ako dvadsaťročný mládenec, chodieval na návštevu k svojmu strýkovi Jozefovi Šterbovi do Kvetnice. Tu bol liečebný ústav pre deti, ktoré mali tuberkolózu alebo trpeli inými ochoreniami dýchacích ciest. Pracoval ako kuchár spolu s manželkou, ktorá vypomáhala v kuchyni. Vlastné deti nemali. Celý svoj život venovali malým pacientom, ktorých im bolo ľúto. Aby im urobili pobyt trochu znesiteľnejším a zábavnejším, hrávali im bábkové divadlo. Mali na to všetko potrebné. Scénu aj bábky. Vyrobili si to sami. Neskôr, keď zostarli, stalo sa všetko toto bohatstvo majetkom ich synovca Eda. „Netušil som, že tento dar ma v živote natoľko ovplyvní. Najprv som sa tomu veľmi nevenoval. Aj keď, priznám sa, divadlo sa mi páčilo. Veď strýko mal nádherné bábky. Nielen princezné, princov, kráľov, čertov či vodníkov, ale dokonca aj drakov. Tých som ako chalan obdivoval najviac,“ spomína si pán Sousedík. Nebyť toho, že sa neskôr už aj so svojou manželkou Oľgou, kvôli práci presťahovala rodina do Novej Dubnice, nezačal by sa možno pán Sousedík divadlu venovať vôbec. Aj tu zohrala svoju úlohu náhoda, ktorú priniesol život. „S Edom sme sa poznali odmalička, sme stará detská láska z dvora,“ poznamenáva pani Sousedíková žartovne a poočku pozrie na manžela. Ten nehovorí nič, len trochu pokrúti hlavou, a tak pokračuje: „Keď sme sa zobrali, zostali sme bývať v centre Žiliny. Príležitostí na spoločenský život tu bolo viac než dosť, a vtedy nebolo toto mesto až také rušné ako dnes. Aj som trochu ľutovala, keď sme odišli do Dubnice, ale manžel tu dostal robotu. Dnes už neľutujem. Neodišla by som. Je tu pokoj, žije sa tu lepšie ako v rušnom veľkom meste.“ Pán Sousedík sa pridáva a vysvetľuje nám, že práve sťahovanie rozhodlo o tom, že sa začal venovať výrobe divadelných scén. „Zažili sme tak trochu šok, keď sme sem prišli bývať. Nebolo tu nič. Len domy, žiadne cesty, žiadna kultúra. Plienkovo, tak sme volali Dubnicu. Nedalo sa chodiť nikde. Všade bolo samé blato. Veď aj do práce som chodil v gumákoch. A vtedy som sa rozhodol, že budem pokračovať v záľube svojho strýka. Začal som stavať divadlo.“
Predlohy pre scény na rozprávku Medovníkový domček, o vodníkovi, Snehulienke, zlom černokňažníkovi, smutnom kráľovstve a mnohé ďalšie, dohromady ich vytvoril pán Eduard niekoľko desiatok, získaval počas služobných ciest do Česka. „Z českých vydavateľstiev sa dali získať rôzne papierové predlohy a návody. Tie som lepil na preglejky, vyrezával a prispôsoboval. Škoda, že sa mi nepodarilo pozháňať materiály o výrobe bábok. K tomu som sa nedostal, aj keď som o ne nemal núdzu. Po strýkovi som ich zdedil dosť. Mal som aj knižky so strihmi na šaty pre bábky. Ušiť som musel aj novú oponu. Tú mi raz počas zimy totiž rozhrýzli potvory – myši,“ vracia sa k začiatkom svojej záľuby pán Eduard. A ako na ňu reagovala jeho manželka? „Nikdy som sa nehnevala, že manžel doma pidliká a vyrezáva. Bola som rada, že nechodí po krčmách,“ zdôveruje sa.
Samozrejme, divadlo splnilo svoju úlohu aj vo výchove detí. „Žiaden televízor, žiadne strieľačky a nezmyselné hry na počítači. Ja som sa deťom naozaj venoval. Hral som im divadlo,“ vysvetľuje otec dnes už dospelej dcéry Hanky a syna Petra, ktorý veľmi náhle zomrel ešte ako mladý muž, a dedko troch vnúčat. Ferko a Julinka sú ešte malí, ale najstaršia Evička je dnes už dvadsaťjedenročná slečna. Boli to chvíle, ktoré naozaj trávila rodina spolu, lebo počas večerov vďaka divadlu spoločne vkĺzli do sveta rozprávok.
„Či sa to deťom páčilo? Myslím, že áno. Niektoré rozprávky poznali už naspamäť. Vykrikovali, keď som hral, radili postavičkám, aby nešli tam alebo tam, že tam hrozí nebezpečenstvo, dokonca do Janka pri príchode k ježibabe štuchali palčekmi, aby tam nešiel. Veľmi to prežívali. Hrávali sme, aj keď prišla návšteva,“ dodáva pán Eduard.
Keď deti podrástli, nechceli už od otca, aby hrával. Hrali si sami. Pán Sousedík sa dodnes usmieva nad tou zvláštnou zmesou najrozličnejších rozprávok, ktoré Hanka a Peter vytvorili. Vnúčatá o tento druh zábavy podľa starých rodičov nemajú záujem. „Je iná doba. Neviem, či práve najlepšia pre správnu výchovu detí. Všetko nahradili televízory a počítače. Veľmi sa mi to nepáči. Ale možno tomu, vzhľadom na svoj vek, nerozumiem,“ hovorí trochu nostalgicky pán Sousedík.
Jeho divadielka sú dnes majetkom Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. „Keď za mnou prišla pani vedúca Soňa Žabková z múzea v Banskej Bystrici, nemal som dôvod odmietnuť ju. Prečo by to malo ležať niekde v pivnici a zapadať prachom, prípadne slúžiť na ohrýzanie pre myši. Som rád, že sa našiel niekto, kto chce vytiahnuť bábkové divadlo na svetlo sveta a ukázať ho deťom. Nech sa naň celkom nezabudne,“ chváli snahu pán Eduard a vzápätí dodáva: „Nemyslel som si, že tá pani z knižnice, ktorá zbierala bábky po celom Slovensku aj Česku, zorganizuje v rámci Slovenska toľko nádherných putovných výstav. Bol som na vernisáži v Považskej Bystrici, v osvetovom stredisku. Živý záujem niektorých detí o bábky a bábkové divadlo ma milo prekvapil. Bola to krásna akcia,“ zdôveril sad. Pôvodne chcel divadlo darovať dcére Hanke. Je vyštudovaná učiteľka pre materské školy ako jeho manželka Oľga. Situácia sa zmenila, keď ju prepustili a ona musela odísť do firmy Leoni. Pracuje vo výrobe. S deťmi robiť nemôže a doma na divadlo nemá čas. Aj takýto dopad má, žiaľ, dnešná hektická doba na mladých. Zabíja rodinné tradície. Na záver už len dodal: „Teší ma, že sú divadlo, bábky aj materiály o bábkovom divadle v dobrých rukách.“
Zbierka v rámci múzea je samozrejme oveľa bohatšia. Je dobré, že pri putovaní po Slovensku, a možno aj ďalej, má svoje zastúpenie aj Nová Dubnica.
Podľa rozprávania
pána Eduarda Sousedíka
spracovala B. Pitoňáková

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 579
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 354
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 162
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 876
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 606
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 381
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 792
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 143
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 948
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 620
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Bude FK Dubnica prepúšťať? Švec: Prišli sme o vyše 150-tisíc

Exkluzívny pohľad do vnútra dubnického futbalu.

Peter Švec pózuje s Marekom Kuzmom, jedným z lídrov Dubnice, ktorí ostali aj po minulej sezóne.
Rodák z Považskej o historických tituloch aj korone, ktorú prekonal.

Tomáš Frolo, poctivý robotník, ktorý sa nehral na hviezdu

Poctivý robotník v obrane. Rodák z Považskej Bystrice TOMÁŠ FROLO (38) sa nikdy nehral na hviezdu, napriek tomu dokázal to, o čom môže väčšina hokejistov iba snívať. Dva finálové štarty v Plzni a Litvínove pretavil v historické tituly pre svoje tímy.

Tomáš Frolo v drese bratislavského Slovana.

Považská Bystrica uvažuje o štátnej bezúročnej pôžičke, rozhodne zastupiteľstvo

Považskobystrická radnica zvažuje požiadať o bezúročnú návratnú štátnu pomoc. Pôžičky poskytuje štát maximálne do výšky výpadkov dane z príjmov fyzických osôb za rok 2020.

Trenčianska župa vyhlási o rok verejnú súťaž na autobusového dopravcu

Aktuálne TSK zabezpečuje prímestskú autobusovú dopravu prostredníctvom SAD Trenčín a SAD Prievidza.

SAD Prievidza má šesť nových prímestských autobusov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?