Domáci vám s trpkou výčitkou v hlase prezradia, že o všetky prišli Íri už dávno, keď si Angličania stavali svoju slávnu flotilu. Potrebovali drevo, a tak vyrúbali Írom lesy. A tak je Írsko krajinou holých pahorkov, porastených trávou tých najrozličnejších odtieňov zelenej, kameňov, jazier a plání zarastených vresom. Pod ním sa nachádza pôda neskutočne vratká, ktorá vám odrazu začne utekať pod nohami. Prechádzky po vresoviskách sú nebezpečné, lebo prikrývajú močaristú pôdu. Tá ukrýva obrovské nerastné bohatstvo - rašelinu. Cestou po kľukatých cestách írskeho vidieka narazíte na čudesné tmavé polia, plné pravidelných čiernych pásov, ktoré vyzerajú ako maxikocky z detskej stavebnice. Takto krájajú tmavú pôdu špeciálne traktory. Kocky rašeliny sa potom nechajú na poliach usušiť a Íri ňou kúria. Horí výborne, pekným, nie veľmi vysokým, modravým plameňom a ani zďaleka nedymí tak ako uhlie. A čo je pre slovenskú náturu trochu čudné? Nikoho ani len nenapadne prísť ju na rašelinisko kradnúť. Íri sú neuveriteľne disciplinovaní. Radšej si ju kúpia na benzínovej pumpe, ak ju potrebujú len občas. V Írsku na nekradne.