Počet záškolákov stále stúpa

Viete, kde je vaše dieťa práve teraz? Ste si istí, že je v škole a netúla sa?
Záškoláctvo je trvalý problém, s ktorým bojujú školy už niekoľko rokov. Podľa oficiálnych štatistík v Slovenskej republike zaznamenali základné školy aj v posledných troch rokoch nárast počtu neospravedlnených hodín. V prepočte na jednotlivých žiakov predstavuje tento nárast jednu neospravedlnenú hodinu na každého jednotlivca. Čo sa týka stredných škôl, je to obdobné, počet neospravedlnených hodín sa zvyšuje. Najviac záškolákov navštevuje stredné odborné učilištia a najmenej gymnáziá. Obdobná situácia je aj v našom regióne. Anna Bujnová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, ktorá sa zaoberá problematikou záškoláctva a sociopatologických javov u detí nám potvrdila, že prípadov záškoláctva pribúda. Čo je však podľa nej horšie, častejšie sa v súvislosti so záškoláctvom stretávajú aj s výskytom kriminality u detí. Ide väčšinou o menšie i väčšie krádeže a poškodzovanie cudzieho majetku.
„Keď nám škola ohlási záškoláctvo, robíme najprv len pohovor s dieťaťom a rodičmi. Snažíme sa zistiť príčiny. Niekedy pomôže len pohovor. Ak sa však záškoláctvo opakuje, zastavíme vyplácanie prídavkov a začneme ich posielať obci. Rodičia, ktorí zanedbali svoje povinnosti si ich musia potom vymáhať od mesta a dokladovať, čo za ne kúpili – stravu, pomôcky do školy, oblečenie ... To je pre nich veľmi nepríjemné, snažia sa tomu vyhnúť. Keď sa situácia častejšie opakuje, odbor dáva na rodičov trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej školskej dochádzky“ uviedla nás hlbšie do problematiky Bujnová. Sociálny odbor potom, samozrejme, dieťa aj rodinu ďalej sleduje.
Zlákali ho reality šou
Príčiny záškoláctva sú rôzne. Niekedy sa nad nimi človek len pousmeje. Na úrade evidujú aj prípad dieťaťa z veľmi usporiadanej rodiny, kde sa nevyskytovali žiadne problémy. Aj učitelia si mysleli, že je chlapec chorý. Keď však nechodil do školy dlhšie, začalo to byť podozrivé. A čo bolo príčinou? Reality šou. Rodičia nesúhlasili s tým, aby ich syn večer sledoval. Zvedavosť však bola silnejšia, ako zákazy A tak chlapec prestal chodiť do školy, aby mohol doobeda sledovať prostredníctvom internetu všetko to, čo sa dialo večer na obrazovke. Pôvodne chcel zostať doma len dva dni, neskôr však pokušeniu neodolal a z dvoch dní bolo oveľa viac. „V takýchto prípadoch celkom postačí pohovor. Keby sme postupovali veľmi tvrdo, viac by sme dieťaťu aj rodine ublížili, ako pomohli,“ povedala nám Bujnová.
Neusporiadaná rodina
„Takéto dôvody záškoláctva, nad ktorými sa pousmejeme, sú však výnimkou,“ hovorí ďalej. „Pozrite,“ ukazuje na hŕbu hrubizných spisov, „toto sú naozaj zložité prípady.“
Čo je príčinou záškoláctva pri nich? Neusporiadaná rodina, totálny nezáujem rodičov o výchovu, riešenie problému. Často je príčinou alkohol, drogová závislosť, hádky dokonca aj bitky v rodine, prítomnosť psychického i fyzického násilia, nervozita a apatia rodičov, spôsobená neriešiteľnou sociálnou situáciou v rodine; a ... Dieťa chodí poza školu a zároveň pácha trestnú činnosť.
Úrad eviduje prípad chlapca, ktorý mal na vyučovaní stopercentnú neúčasť. Zlyhávala matka. O deti vôbec nejavila záujem, nechodila do práce. Keď sociálne pracovníčky prišli na kontrolu, nikdy nevedela, čo sa doma deje. Manžel pracoval, snažil sa rodinu udržať nad vodou, ale partnerka mu nijako nepomáhala. Chodieval na týždňovky, a tak bolo na nej, aby zabojovala a viedla domácnosť počas jeho neprítomnosti. Toho však nebola schopná. Syn ju absolútne ignoroval, jeho výchovu nezvládala. K záškoláctvu sa nakoniec pridala trestná činnosť. Najprv to boli drobnosti, ktoré chlapec ukradol zo stánku, na ulici. Jednoducho viacero drobných krádeží. Prišlo varovanie. Podmienečný trest. Našiel si dievča. Na chvíľu sa spamätal, ale snaha hrať frajera pred ostatnými, ktorý si môže dovoliť nechodiť do školy a zobrať si spokojne, čo nie je jeho, bola silnejšia. Nasledovali krádeže v Hypernove, poškodzovanie cudzieho majetku v hodnote 18-tisíc a skutočný trest – desať mesiacov v nápravnovýchovnom ústave. Dievča ho navštevuje, majú spolu dieťa. Plánujú si, ako ho budú spoločne vychovávať. Pomôže trest mladému chalanovi, aby sa spamätal a vďaka láske našiel svoje miesto v živote?
„Mnohí sa spamätajú, lebo sa nechcú vrátiť do ústavu,“ hovorí Bujnová. Problém je však s tým, aby sa to správne načasovalo. Niekomu však nepomôže ani to. Porucha osobnosti je natoľko silná, že prípad je takmer beznádejný. Žiaľ, aj takéto prípady sa vyskytujú.
Chudoba, hanba a záškoláctvo
Niekedy je zas príčinou problémov so záškoláctvom chudoba. Deti nechodia do školy, lebo si nemajú čo obliecť, preberajú na seba povinnosť jedného z rodičov, ktorý nezvláda svoju úlohu. Na školu nezostáva čas, alebo tam deti jednoducho nechcú chodiť. Každý im dáva najavo, že sú iní, nemajetní. Starší chlapec vtedy predčasne musí dospieť a prebrať na seba v rodine úlohu otca. Rúbať drevo, vykonávať v dome všetky mužské práce. Matka sa veľmi snaží. Aj na tábor, ktorý organizoval pre nich v lete úrad práce za nimi prišla pešo niekoľko kilometrov. Cnelo sa jej za nimi. Jej deti nevedia, čo je televízor, pekné oblečenie ... Sú však slušné, milé a citlivé. Láska im nechýba. Len do školy sa im akosi nechce.
Je zlé, ak rodičia deti kryjú
A čo nám o tomto probléme povedal školský sociálny pracovník Peter Lengyel, ktorý pracuje na dvoch základných školách na sídlisku Rozkvet? Podľa neho je najhoršie, ak sa rodičia snažia svoje deti kryť, ospravedlňujú ich absenciu, zháňajú potvrdenia od lekárov. Práca školského sociálneho pracovníka je v tomto smere ťažká. Po deťoch, rodičoch a učiteľoch sú lekári tí, na ktorých sa obracia najčastejšie. Lekár si nemôže dovoliť povedať dieťaťu, že si vymýšľa a nič mu nie je. Na základe vyšetrenia stanoví diagnózu, určí liečbu. Povinnosťou rodičov je kontrolovať, či sa naozaj liečba dodržiava. Často dieťaťu nič nie je, chce si len pomôcť. Je zlé, ak sa to často opakuje s tichým súhlasom rodičov, prípadne, rodičia píšu dieťaťu ospravedlnenky, ak zistia, že nechodilo do školy a stáva sa to opakovane. „Pracujem v prostredí, ktoré dobre poznám. Niektorým rodičom je nepríjemné, ak sa snažíme problémy riešiť. Snažia sa všetko postaviť do pozície – nikto nemá právo starať sa do toho, čo sa deje s tým, čo je moje. Neuvedomujú si, že dieťa nie je ich majetok,“ dodáva Lengyel. Snaží sa deťom aj rodičom pomôcť odstrániť problémy so záškoláctvom. Komunikácia medzi školou a rodičmi, aj dieťaťom a samotnými rodičmi viazne. Dieťa sa nemá o problémoch v škole, doma, partii, so sebou samým komu zdôveriť, porozprávať o nich. Nie je schopné, samo si pomôcť. Prichádza skrat, únik, záškoláctvo. A túto medzeru má podľa slov Lengyela vyplniť práve školský sociálny pracovník. Podľa neho je nesprávne nastavený náš systém školstva. Aj v tomto smere treba uskutočniť zmeny. Deti sú unavené, kladú sa na ne príliš veľké nároky. Kvôli tomu, že nie sú schopné zvládnuť ich, škole sa vyhýbajú.
Zlákal ho počítač
Oproti nám sedí chlapec – ôsmak. Minulý školský rok vymeškal 800 vyučovacích hodín. Keď sa ho pýtame, prečo do školy nechodil, len mykne plecom a odpovie: „ Zostával som doma, aby som sa mohol hrať na počítači Counter Strike.“ Otca, ktorý chodí za prácou do Žiliny pravidelne klamal. Mamu nemajú. Išla na brigádu do Nemecka a už sa nevrátila. Otec vychováva deti sám. Časť absencie sa chlapcovi ospravedlnila, sociálna kurátorka a Peter Lengyel mu spolu s otcom pohrozili, že ak tento rok bude vymeškávať, pôjde do nápravného ústavu. Toho sa chalan zľakol. Tento rok chodí do školy vzorne. Povedal nám, že nebyť tejto hrozby, asi by mu to bolo jedno a do školy by nechodil. Nebaví ho to. Možno ešte slovenčina a fyzika. Keď sme sa pýtali, či necíti výčitky svedomia, že otca klamal, len mykne plecom a povie: „Prečo. Je mi to jedno.“
Ľahostajnosť, ktorá nám prim vyrazila dych.