Článok pokračuje pod video reklamou
li zo všetkých kútov, vrátane území okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Vyvolali veľa otázok nielen u odborníkov, ale u mnohých obyvateľov, žijúcich v priamom kontakte s týmto nepriaznivým prírodným javom.
Čo sú svahové pohyby?
Pod pojmom svahové pohyby rozumieme gravitačný pohyb horninových más z vyšších polôh do nižších, na rozdiel od hornín prenášaných snehom, ľadom, vodou a vetrom. Zdôrazniť treba podstatnú príčinu svahových pohybov, teda pôsobenie gravitácie.
Vidno porušenú, rozpukanú a premiestnenú povrchovú vrstvu zemín, pôdu. Zdanie klame a hrúbka zosunutých hornín býva často niekoľko metrov, ba v zriedkavejších prípadoch až desiatky metrov.
Prečo, kde a kedy vznikajú svahové pohyby?
Svahové pohyby vznikajú v určitých prírodných podmienkach. Ide, predovšetkým, o geologickú stavbu svahu, jeho hydrogeologické pomery, morfológiu svahu (jeho sklon), klimatické pomery. Práve ich vzájomnou kombináciou sa vytvára charakter prostredia, vhodný (alebo nevhodný) pre vznik a vývoj svahových pohybov.
Ako to je so svahovými pohybmi na strednom Považí
Na území okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava sa vyčleňuje (podľa geomorfologického členenia a účelovej inžinierskogeologickej rajonizácie) v západnej časti oblasť flyšových hornatín (Biele Karpaty a severnejšie Vysoké Javorníky) a v ich úpätnej časti oblasť nižších flyšových vrchovín (Bielokarpatské podhorie a Nízke Javorníky). Vršatské, Červenokamenské a Lednické bradlá v súčasnosti nápadne vystupujú z okolitého „mäkšieho“ reliéfu. Os územia v smere JZ – SV tvorí tok Váhu, vytvára vnútrohorskú kotlinu Považské podolie. Východnú časť - oblasť jadrových stredohorí (Strážovské a Súľovské vrchy) tvoria prevažne pevné skalné horniny.
Zo zjednodušeného prehľadu vyplýva, že na vznik svahových pohybov sú najpriaznivejšie geologické štruktúry, vystupujúce v západnej časti územia, v oblasti flyšových hornatín a vrchovín. Svahové pohyby sa nachádzajú i v SZ okrajoch Považského podolia medzi Lednickými Rovňami, Púchovom a Nimnicou, plytké suťové prúdy na rôznych miestach Strážovských a Súľovských vrchov a rútivý pohyb skalného bloku pri Mojtíne.
Zákonitosti výskytu svahových porúch vo flyšových pohoriach
K najmenej stabilným územiam v danej oblasti patrí línia tzv. Podjavorníckej brázdy, tiahnúca sa od doliny Bielej vody cez Marikovú a Papradno smerom na Štiavnik a územia pozdĺž dolín tokov Biela voda, Zubák a Lednica. Smerom do vyšších častí Bielych Karpát a Javorníkov svahových porúch výrazne ubúda. I keď ide o všeobecné hodnotenie v málo podrobnej mierke, zhrnuté informácie v mape poskytujú dôležitý vstupný materiál pre optimálne usmernenie územného plánovania väčších územných celkov. V súčasnosti sa dokončujú práce na Atlase máp stability svahov v mierke 1:50 000, ktorý bude verejne prístupný a bude pokrývať celé územie Slovenska.
Podrobnejšia úroveň štúdia svahových porúch
Veľká náchylnosť niektorých častí územia na zosúvanie a s tým súvisiaca citlivosť na rôzne stavebné zásahy podmienila ďalšie, podrobnejšie štúdie. Z podnetu Ministerstva životného prostredia SR bola v rokoch 1992 až 1997 spracovaná úloha Svahové poruchy v regióne Bielych Karpát (pod vedením RNDr. J. Otepku). Výsledný súbor máp svahových porúch bol spracovaný v mierke 1:10 000 a obsahoval aj mapu rajónov stability územia s vyčlenením nestabilných, relatívne stabilných území. V rámci riešenia boli podrobne preskúmané niektoré typové zosuvné lokality – Záriečie, Zubák, Dohňany (svah J od obce nad železnicou) a Krivoklát. Prakticky súbežne s touto úlohou spracovával v rokoch 1990 až 1999 kolektív geológov z firmy INGEO, a. s. Žilina, pod vedením RNDr. M. Demjana severnejšiu časť záujmového územia v úlohe „Javorníky – svahové poruchy“. Okrem mapy svahových porúch posudzovali riešitelia aj v tomto prípade niekoľko typových lokalít, v ktorých svahové pohyby priamo ohrozovali rôzne objekty. V rámci záujmového územia išlo o lokality Lazy pod Makytou – Rakovec (obec, v ktorej došlo k poškodeniu rodinných domov a hospodárskych budov v dôsledku aktívneho zosuvu v marci 1993) a Dolná Mariková (v ktorej zosuv na JZ svahu kóty Boriny ohrozoval okolo 25 obytných objektov).
V samostatných správach z prieskumu o sanácií je zo stredného Považia zaznamenaných viacero lokalít svahových porúch –okolie Lysej pod Makytou, Krivého, Krivoklátu, Vršatského Podhradia, Klieštiny, okolie Púchova, Mikušovce, Mostište, Hoštiná. Pred svahovými pohybmi sa zabezpečovala trasa železnice pri Dohňanoch a Záriečí a na ľavom brehu Nosickej priehrady, ako aj cestná komunikácie pri Mestečku a viacero ďalších lokalít.
Riešenie konkrétnych havarijných situácií a monitoring
Na riešenie konkrétnych prípadov aktívnych svahových pohybov, ohrozujúcich časti obcí, ale i samostatné budovy, cesty, hospodárske objekty uvedieme príklad sanácie zosuvného svahu v intraviláne obce Kvašov, ktorá sa uskutočnila koncom roku 2004.
V obci a aj v jej širšom okolí sa nachádza viacero zosuvov, ktoré ohrozujú štátnu cestu, obytné a hospodárske budovy a devastujú poľnohospodársku pôdu. Z hľadiska porušenia stability je zvlášť citlivý pravý svah údolia, kde je na zosuvoch situovaných až 23 stavieb, z ktorých viaceré sú v dôsledku svahových pohybov poškodené. Ohrozená je i štátna cesta, trasa plynovodu a v prípade aktivizácie pohybov nemožno vylúčiť i prehradenie potoka so všetkými nepriaznivými dôsledkami. Vzhľadom na periodicky sa obnovujúcu aktivitu pohybov bol v obci v polovici osemdesiatych rokov vykonaný rozsiahly prieskum i sanačné práce. Aktivita svahových pohybov sa však naďalej obnovovala zvlášť v kritických obdobiach zrážkových anomálií a topenia snehu. V roku 2004 sa uskutočnila náročná sanácia najviac postihnutej časti pravého svahu, bola znížená hladina podzemnej vody a odvedená zo zosuvného územia. Technicky sa úloha riešila vybudovaním systému odvodňovacích drénov, pozostávajúceho z nosného drénu, do ktorého ústí 10 bočných drénov. Hĺbka výkopu hlavného drénu dosahovala 6 m, v určitých častiach až 10 m. Odvodnenie svahu a citlivý prístup obyvateľov k horninovému prostrediu, náchylnému na svahové pohyby, by mali zabezpečiť dlhodobú stabilitu územia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť dôležitosť ľudského faktora, v ktorom je zahrnutá znalosť problematiky a akceptácia požiadaviek prírodného prostredia, v ktorom človek žije. Určite sa problémy s nepríjemným susedstvom svahových pohybov zvládajú lepšie, ak napríklad samotný starosta obce dokáže hlboko vniknúť do problematiky svahových pohybov, úzko spolupracuje s odborníkmi, konzultuje svoje pozorovania, hľadá optimálne riešenia problémov a sprostredkováva potrebné informácie priamo obyvateľom obce.
Samozrejme, náročné sanačné opatrenia sa používajú iba v prípadoch, ak svahové pohyby trvalo ohrozujú husto obývané územia alebo náročné a dôležité technické objekty (cesty, železnice a pod.). Len pre ilustráciu stačí uviesť príklad z blízkeho okolia spomínaného Kvašova, asi dva km severne od obce. Na jar došlo k vzniku rozsiahlych svahových porúch. Príčiny ich vzniku už vlastne boli vysvetlené v predchádzajúcom texte – ide o stabilitne citlivú flyšovú štruktúru, ktorá sa náhle nasýtila vodou po výraznom oteplení na prelome marca a apríla. V exponovaných častiach svahov sa lokálne narušila rovnováha a došlo k pohybu hmôt, ktorý sa postupne rozširoval. Našťastie, zosuvy sa aktivizovali v neobývanom území a spôsobili iba znehodnotenie povrchu lúk a pasienkov. Iba podrobným mapovaním by sa zistilo, koľko takýchto zosuvov vzniklo, resp. sa aktivizovalo v neobývaných územiach na jar tohto roku. S väčšinou z nich sa príroda vysporiada počas dlhých rokov postupnej modelácie, vyhladzovania povrchu a vytvárania nového stabilného svahu.
Konečným štádiom ochrany a prevencie človeka pred nepriaznivým účinkom svahových pohybov je ich monitoring, teda dlhodobé pravidelné pozorovanie zmien stavu zosuvného územia rôznymi metódami (pravidelným geodetickým meraním pohybu pozorovacích bodov, pozorovaním zmien hladiny podzemnej vody...). Podstatne lacnejšie je dlhodobé pozorovanie, včasné varovanie a včasné uskutočnenie preventívnych opatrení. Z technického i praktického hľadiska nemožno monitorovať veľké množstvo svahových pohybov, preto sa pozorujú iba tie najdôležitejšie. ŠGÚDŠ riešením úlohy Čiastkový monitorovací systém – geologické faktory pravidelne pozoruje 22 lokalít Slovenska, z oblasti stredného Považia k nim po nedávnej sanácii pribudla i lokalita Kvašov.
Ako sa naučiť žiť so svahovými pohybmi
Svahové pohyby sú nesporne nepriaznivým prírodným javom, ktorý vrátane časti stredného Považia negatívne ovplyvňuje nielen výstavbu, ale často i každodenný život ľudí. Žiaľ, ide o jav, ktorý objektívne existuje a vzhľadom na svoju podstatu bude pôsobiť i v budúcnosti. Treba o ňom vedieť a v prípade, že je to nevyhnutné, treba sa s ním naučiť žiť, uvedomovať si túto skutočnosť pri každodenných aktivitách a zásahoch do prostredia. K najdôležitejším patrí zachovanie stabilného tvaru svahu (teda nepodrezávať svah, predovšetkým, pri jeho päte) a starostlivosť o jeho trvalé odvodňovanie. V prípade plánovania náročnejších zásahov netreba možné následky podceňovať a radšej postupy prekonzultovať s odborníkmi. Jednoducho, nedráždiť tohto nepríjemného „suseda“. Poznať jeho zlé vlastnosti a dokázať sa „dohodnúť“ na prijateľných zásadách spolunažívania....
