Na odbočke za Dulovom sme zastavili v Tuchyni. Mali sme aj iné povinnosti, do redakčného notesa sme zapísali veľa zaujímavostí.
Kde hľadať súťažiacich? To nakoniec bolo dilemou každého jedného takého výjazdu. „Máte prázdnu pneumatiku, pán Koška má kompresor,“ slová jedného z Tuchynčanov nás nasmerovali do autodielne konča dediny. Ani sme si nepomysleli, koľko budeme mať šťastia.
Pneumatika redakčného tyrkysového opla dostala v autodielni správny tvar. Majstra sme sa opýtali, či náhodou neprekážame a po odpovedi sme vbehli do bytovky. Na prízemí v troch bytoch po zazvonení nikto neotvoril. Ani na prvom poschodí. Medzitým zišla po schodisku mladá pani poliať v mezaníne kvety. „Nikto nie je doma, všetci sú v robote,“ oznámila nám. Nakoniec, v robote v autodielni vo dvore bytovky bol aj Jaroslav Koška. Iné nám nezostalo, len sa ho opýtať, či má aktuálne vydanie nášho týždenníka. Bola streda. „Samozrejme, že mám,“ znela odpoveď. Zašiel preň a o chvíľu ho už aj ukazoval. Súťaž mu bola dobre známa a vedel, čo ho čaká... Odmenu prijal rád.
„Obzoru som verný najmä kvôli futbalu. Kedysi som hrával, ale v Čechách, teraz som vo výbore tuchynského futbalového oddielu. Fandím našim...,“ vyznal sa pán Jaroslav. Kým však ide popoludní na futbal, nedeľné doobedie venuje ďalšiemu koníčku - rybárčeniu. V minulosti sa súťažne venoval rybolovnej technike, tzv. feederových pretekoch.
„Celá rodina si má čo vo vašom periodiku prečítať. Ja futbal, manželka krížovku, dievčatá si rady pozrú bábätká a spoločenskú rubriku,“ doplnil informácie o ostatných z rodiny J. Koška.
Autor: zum
