Považská Bystrica – „O ňom by ste mali napísať,“ dostalo sa nám viackrát do uší. To mali na mysli pracovníka technických služieb, ktorý dvakrát do týždňa „dostane“ rajón sídliska Stred. Jeho výstrojom je metla, lopatka, vedro. Kadiaľ prejde, na tých miestach nezostávajú žiadne smeti... Na ako dlho? Niekedy možno na pár chvíľ... Nakoniec, na tak dlho, ako si my, ostatní, ceníme sami seba, lebo to prejavujeme vo svojom najbližšom okolí. Reč je o Jaroslavovi Lichtmanovi. Svoju prácu má rád a robí ju vždy dôsledne. Aj takto sa dá spamätávať z osudných chvíľ spred dvoch rokov, keď jeho byt v paneláku vyhorel a tragicky prišiel o svojich najbližších.
Od tohto leta je jeho kolegyňou pani Evka. „V júni som dostala tento rajón. Sme dobrý tím. Vyučená som záhradníčka, práca ma baví. Predtým, v Ilave v súkromnej firme, som zarábala viac, no bolo to na tri zmeny. Kvôli deťom mi teraz lepšie vyhovuje táto práca. Pre mňa a rodinu je dôležitý zárobok, nakoniec mi je jedno, čo robím. Viem, čo to je, keď som po materskej nezohnala žiadnu robotu, no bola som evidovaná na úrade práce.“
Je dobre, že hovorí jeho kolegyňa, Jaroslavovi do reči akosi nie je. „Najväčší neporiadok je pred päťdesiatpäťkou, to sú tam v lete denne porozhadzované plastové fľaše, papiere, obaly... Predstavte si, že práve tá pani, ktorej neporiadkomilovných detí sa problém týka, prehlásila, že však mi „od Chudovského“ to upraceme...,“ pridáva sa Evka. Zároveň sa pousmiala nad tým, ako ju ľudia dávajú „dohromady“ s Jaroslavom. „Mám svoju rodinu, dve deti, s Jarom sme kolegovia a robíme si svoju prácu,“ uviedla Evka a vyvrátila kolujúce fámy. Horor zažívajú vtedy, keď z pichľavých kríkov, do ktorých sú ľudia schopní nahádzať čokoľvek, ťahajú neporiadok. „Bordelári“ zostávajú v anonymite, oni pri svojej práci na očiach verejnosti.
Autor: zum
