Článok pokračuje pod video reklamou
„Je to náročnejšie, treba ich postupne preliečiť, dať diétnu stravu, „zasadliť“ ich, aby sa zo všetkého dostali, stabilizovali a boli umiestniteľné. Je dôležité, aby mali tuk, treba ich kŕmiť dobrými granulami, nie nejakým „šmejdom“, teplou várou raz deň,“ hovorí Ing. Dagmar Závracká z občianskeho združenia Spolku na záchranu zvierat.
„Zásluhou“ ľudí sa psíky dostávajú do nezávideniahodnej situácie. „Napíšem pár viet adresátom, potom je ich srdiečko citlivejšie, prispejú na zvieratká. Na rozposlanie listov potrebujem aspoň tisíc korún, vrátilo sa mi to, všetka česť. Príspevok bol sedemtisíc, vďaka. Ľudia pomôžu stovkou, dvestovkou, päťsto, dokonca prišlo 1500 korún. Sama mávam v schránke podobné „pozdravy“. Neodmietnem nikomu, každému pošlem, pretože ja tiež žiadam,“ uviedla Závracká.
Do zimného obdobia zháňa spolok deky, koberce, epedá, aby boli psíky v teple. Nie vždy sa dajú donekonečna čistiť, okrem toho treba zatepliť búdy, napokon samé niečo zničia, mokré treba vymeniť. Choré zvieratá potrebujú zábaly, a na to sú najlepšie staré uteráky či plachty. Psíky treba aj kŕmiť. Vrecko darovaných granulí veľmi pomôže. Pomáhajú predajcovia a výrobcovia suchým pečivom. Najväčšia starosť o vyhodených a zatúlaných psíkov je v zime. „Je to ako zakliate, v zime ich zvyčajne nikto nechce. Ľudia majú o ne záujem až na jar, ako sami hovoria, až keď bude slniečko. Čo chudáci, čo majú robiť, keď sú aj oni na tomto svete? Šteniatka sú však žiadané ako vianočné darčeky. Keď niekto telefonuje tesne pred Vianocami, stavajú sa mi vlasy dupkom, lebo vieme, ako mnohé končia...,“ hovorí ďalej o problémoch.
Ako uviedla, spolok nestojí o to, aby boli zvieratká umiestnené za každú cenu. Je pravda, že „módne trendy“ ovplyvňujú záujem o niektoré plemená, čo nie je dobré. „Dostane sa k nám baset, majiteľ zomrel a nezostal nikto, kto by sa o neho postaral. Nájdeme husky – je ťažko umiestniteľná, lebo „letia bígle, kokry“... Potom je ich veľa, často sa k nám dostávajú, lebo sú to zvieratá kontroverzné, hyperaktívne, sú „utekáči“, neposlušné. Majitelia sa ich preto často zbavujú, nevedia si dať s nimi rady,“ vysvetľuje Dagmar.
Spolok na záchranu zvierat pred umiestnením dáva psíkov kastrovať. „Ten koker či bígl sú zlatí, hraví, papajú, ale jedným okom kukajú, kde by uvrzli a je jasné, prečo sa ku nám aj dostali. Dokonca, i keď sa majiteľ ohlásil, len z tohto dôvodu ho nechce. Nezostáva nič iné, ako kastrovanie. Psík sa na osemdesiat percent ukľudní, no stojí to peniaze. Cena u veterinára za kastráciu je rozdielna, závisí od veľkosti psíka, a tým množstva narkózy. Záujem je o sučky, len kastrované. Ak umiestnime šteniatko, sledujeme, či ho dajú kastrovať alebo im pritom pomôžeme. Som šťastná, že šteniatko sa má dobre, že ho milujú a dúfam, že si 10 - 15 rokov požije,“ hovorí o činnosti spolku D. Závracká.
V jej domácnosti v apríli zomrel 16 rokov a 8 mesiacov starý kríženec Vikuš. Doniesol ho manžel od známych. Deťom sa páčil, starostlivosť oň nakoniec zostala mame, šteniatko nevrátili. „Vtedy boli na sídlisku traja psi. Teraz je „milión“ ľudí, „milión“ psíkov a v spolku robíme štyria. Ľudia, čo mi pomáhajú, ošetrujú, kŕmia, čistia, podávajú lieky, aj modré z neba by som im zniesla, ale môžem, čo zmôžem. Tým chcem povedať, že nechápem, prečo nie je viac takých ľudí, aby si všímali aj iného psíka, kde má pána, či nie je mu niečo. No sú k iným úplne ľahostajní, vidia len svojho,“ je výzva D. Závrackej pre ostatných. Trápi ju, že Spolok na záchranu zvierat má nepriateľov i preto, že mnohí nezbierajú exkrementy po svojich miláčikoch. „Sme predsa normálni ľudia. Prechádzka so štvornohým kamarátom je relax, prečo sa mám vyobliekaná pošmyknúť na h.vienku? Že v meste nemáme výbeh pre psíkov? To je naše šťastie. Môžem sa prejsť popri rieke po chodníku, nikto ma nezastaví, všade plno zelene. Našim psíčkarom je sveta žiť,“ skonštatovala D. Závracká.
