Obec splatila básnikovi dlh

r po celej doline roztiahnutá dedina, splatila podľa slov starostu Antona Panáčka dlh. „Deň, keď si pripomíname jeho výročie, nie je prekážkou vrátiť sa k životu a tvorbe básnika, ktorý tvoril na dedine. Sme dlžníkmi človeku, ktorému sa postavil síce v roku 1984 pamätník, no z vlastníckych príčin musel byť premiestnený. Hľadali sme iné riešenie. Postupne zriaďujeme Dedinský dom histórie a kultúrnych hodnôt. On vchádza doň ako prvý a je mojím želaním, aby dlho nezostal sám. Chcem, aby postupne pribudli ďalšie exponáty, ktoré budú svedectvom o cirkevných a kultúrnych aktivitách, o živote a práci našich predkov,“ povedal starosta pred odhalením pamätnej tabule. Jej autorom je rodák, akademický sochár Milan Marciňa. „So starostom sme sa s touto myšlienkou pohrávali už dávnejšie. Mal som spracovaných viacero skíc, ktoré vyústili do vypracovania tohto reliéfu. Pôvodne to mala byť busta, no tá nepovie o človeku toľko. Do reliéfu som zabudoval prvky z jeho poézie i života. Hrudu hliny, poľný kvet, vtáka či radlo pluhu,“ povedal autor. Výroba diela trvala asi dva mesiace.
Na slávnostnom odhalení tabule sa zúčastnila i básnikova vnučka. „Ja som ho spoznať nestihla, to skôr mama,“ hovorí pani Anna, ktorá sa vydala za Pavla Vladimíra Hudeca. Od roku 1968 žila rodina po emigrácii vo Švajčiarsku. „Matka prežila život na Lazoch a vedela nám o ňom veľa rozprávať. Ako pamiatka nám zostali na deda knižky či fotografie,“ povedala dáma, rozdávajúc autogramy do kníh svojho deda. Prítomný bol aj Kyčerského pravnuk Ján, ktorý prišiel s matkou z Bottighoffenu. „Vážim si pozvanie i pohostinnosť, s akou nás v jeho rodnej obci privítali. Chcem sa všetkým poďakovať za nádhernú tabuľu a dúfam, že sa budeme stretávať nielen pri nej častejšie,“ povedal jediný Kyčerského pravnuk.
Literárno-hudobná kompozícia Hľa prišla jeseň v piesni v podaní Juraja Sarvaša a jeho žiakov Janky Fedešovej a Pavla Pivka z Dramatickej fakulty Akadémie umení v Banskej Bystrici priblížila niektoré roky života sedliackeho básnika. Pavol Kokeš Kyčerský prežil celý svoj život ako roľník, v ústraní a mimo literárnych centier. S rodnou hrudou, ktorú ospevoval, s ktorou súvisel celý jeho život.