Nedeľa, 6. december, 2020 | Meniny má MikulášKrížovkyKrížovky

„Slovensku sme hanbu rozhodne nespravili!“

Posledný deň 81. ročníka Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže v Lake Taupo na Novom Zélande priniesol konečne lepšie počasie. To celkovo ISDE neprialo a pohralo sa občas aj s poradím. „Chlapci zvládli veľmi dobre záverečný motocross, a tak sme zos

tali na ôsmej priečke, čo je pre nás veľkým úspechom,“ povedal prezident SMF Peter Smižík. V ťažkých podmienkach nedokončili súťaž napríklad Poliaci, na trón sa po roku vrátili Fíni. Obhajcovia víťazstva z Považskej Bystrice, Taliani boli „zemiakoví“. Veľa sa hovorilo o návrate Španielov, ktorí skončili tretí. „Chcem chalanov pochváliť. Odovzdali na trati i v depe všetko, podobne ako náš technický sprievod. Slovensku sme hanbu rozhodne nespravili!“ povedal manažér Ján Hrehor.
Let na koniec sveta
Odlietame zo Schwechatu o tretej hodine popoludní. Batožina, ktorá mala mať svoju váhu ešte dlho pred odletom strašila manažéra Jana Hrehora, ale napokon sme po menšom zablokovaní predsa len všetky veci naložili. Z poplatkov naviac našťastie nebolo nič. Päťhodinový let do Dubaja bol len takzvanou oťukávačkou. Každý sa tešil, no nik nevedel, čo ho čaká. Celá výprava let „prežila“, nikomu, našťastie, zle nebolo, takže sme ušetrili prácu letuškám i lekárovi Petriščákovi. Po prílete do Dubaja sme mali menší problém s orientáciou. Veľké letisko a chaos domácich pracovníkov pri hľadaní potrebného východu nás nedeprimovali. Chceli sme sa vyspať a sľúbené pohodlie lákalo všetkých. Napokon však z neho nič nebolo. Z postelí sa vykľuli iba kreslá, a tak sme sa síce mohli najesť či napiť, no zo spánku nebolo nič, radšej sme chodili po obchodoch.
Ráno o ôsmej nás čakal let do Singapúru. Trval predlhých sedem hodín! Všetkých poriadne vyčerpal. Chvíľka voľna nás potešila, no, bohužiaľ, museli sme pokračovať do Austrálie a každý sa bál, čo ešte príde. Miestne teplo nás povzbudilo, hoci nás čakali ešte tri hodiny do Aucklandu. Tam sme pri vystupovaní narazili na miestnu „špecialitu“. Števo Svitko mal na starších jazdeckých topánkach blato,hádam ešte z pretekov z domáceho Žaškova. Keďže predpisy všetko cudzie dovážať zakazujú, hneď na letisku mu ich umyli!
K Lake Taupo
Výprava si prenajala štyri autá. Všetko sa po naložení zdalo byť v poriadku, až po príchod na cestu. Ródeo na vozovke začalo hneď, ako vodiči zistili, že sa jazdí vľavo. Spolujazdci upozorňovali susedov na pravej strane, že „tu“ sa jazdí opačne. Stačila však chvíľka nepozornosti a auto sa ocitlo v protismere. Štyri hodiny autami boli poslednou kvapkou v čaši trpezlivosti. Kedy sa konečne ubytujeme? Nevyhli sme sa núteným prestávkam, pretože sily dochádzali a oči sa zatvárali. Kto by tvrdil, že nechce spať, by určite klamal. Jedno z áut sa „stratilo“, no to ešte nebolo najhoršie. Tma a dážď šli každému na nervy, no napokon sme sa dostali predsa len do tábora v Lake Taupo. Bolo dávno po polnoci a kemp bol zavretý. Na recepcii nebola ani duša, a tak sme rozmýšľali. Čo teraz?
Podľa papierov, ktoré sme mali zo Slovenska, sme poľahky našli bungalovy, v ktorých sme mali spať. Na naše prekvapenie mali všetky v dverách kľúče, takže sme sa mohli po dvoch dňoch konečne nasťahovať. Prvá sprcha po štyridsiatich ôsmich hodinách pôsobila ako balzam. Ani sme si neuvedomili, aké postele na nás čakajú, ale posteľ je posteľ a túžba zaspať bola prisilná. Ráno sme absolvovali prvé raňajky. Konečne nelietadlová strava. Klobásky, vajíčka, praženica...
Tešili sme sa, že sa poriadne najeme, nevediac, že každý deň nás čaká to isté. Všetci dávajú prednosť klasickej strave, no ku koncu pobytu je dobré aj ovocie, jogurty či müsli. Majiteľ, nemajiteľ, z hrušky dolu! Keď sme potrebovali raňajky skôr, nevolal majiteľ svojich zamestnancov, ktorých mal asi šesťdesiatku. Sám vstal a s manželkou všetko potrebné pripravili. Podobne to bolo večer, kedy sa dvojica manželov objavila v kuchyni či jedálni, kde nebol pre nich problém variť či obsluhovať. Stretávame sa s protikladmi i zaujímavosťami, ako napríklad školská dochádzka. Deti nastupujú do školy, keď dovŕšia päť rokov a jeden deň, bez ohľadu, kedy to je. Takže sa môže stať, že jedno nastúpi v septembri a druhé v marci do tej istej triedy.
Ozajstné starosti
Stretávame sa s časťou českej výpravy. Obzeráme si depo a hľadáme kontajner, kde máme mať odložené veci. Hľadáme aj ten, ktorý mal prísť s časťou našich vecí, väčšina materiálu je kolegov z Česka. Bohužiaľ, dozvedáme sa, že ten je na colnici v Aucklande a celý ho kontrolujú a prekladajú miestni colníci. Vzniká prvý problém. Niektoré motocykle kolegov sú zablatené a končia ako Števove topánky. Ďalším problémom je ich „malá zásoba piva“, ktorá sa napokon preclí. Všetko skončí nakoniec dobre. Postupne chceme preberať motocykle, lenže jediným, kto motorku na mieste určenia má, je Robo Kapajčík. Ďalšie stroje sú k dispozícii až o tri dni. V sobotu sme mali odovzdávať všetky motocykle, lenže stratený kontajner spôsobil, že sa tak stalo až v nedeľu, spoločne s Čechmi, ako poslední.
Motocykle sa museli nastaviť podľa jazdcov, vyskúšať, zabehnúť a dať do stavu, ktorý by neodporoval predpisom.
V depe i bungalovoch je stále čulý ruch. Nechceme nič podceniť, ani nechať na náhodu. Nezabúdame na jazdu po ľavej strane, Radek Matoška si napríklad na riadidlá dáva stručný a jasný nápis. Šípka a nezabudni! Blíži sa štart 81. ročníka ISDE a rekordný počet jazdcov dáva tušiť, že umiestniť sa v prvej desiatke bude ťažké. Počasie a ťažká trať sa podpíšu na jej kolaudácii, ktorú absolvuje manažér Hrehor. Bude to naozaj ťažké. Potvrdili to i prvé prechody do časoviek z depa, keď mnohí jazdci prechladli. Náš lekár obväzoval zápästia každý deň, aby sme sa takýmto problémom vyhli. Doktor sa staral, ako mohol a práce s družstvom bolo oveľa viac. Počasie i terén bol od začiatku súťaže proti jazdcom, a tak sa čakalo, koho vyradia chyby či technické poruchy. Pred samotným štartom sme sa zúčastnili slávnostného otvorenia, ktoré malo za tým slovenským spred roka poriadne ďaleko. Potomkovia bojovníkov, dávnych obyvateľov ostrovov, vedeli nahnať strach aj teraz.
Štart
Jedným z prekvapení bola nočná návšteva „náhodných pocestných“. Keď sa dvere po polnoci na našom bungalove otvorili, nemohli sme vedieť, že neočakávaná návšteva je zo Slovenska. Štvorica fanúšikov z Považskej Bystrice si to zamierila na Nový Zéland, aby povzbudila našich jazdcov. Prekvapenie bolo príjemné, hoci niektorí si mysleli, že sa im to sníva.
Prvý deň súťaže znamená pre nás najskôr budíček o piatej hodine ráno. Robo Kapajčík odchádza z rampy ako prvý Slovák. Po ňom postupne Števo Svitko, Radek Matoška, Juraj Dozsa, Zlatko Novosád a Ivan Jakeš. Práve ten mal v úvode ISDE najväčšie problémy. Na štarte si určite neuvedomil, že po piatich kilometroch dôjde k najhoršiemu. Motocykel odmietol poslušnosť, neťahal. Všetky výjazdy musel tlačiť, najhorší čas sa ,našťastie, nerátal. Končíme jedenásti, ale celkovo spokojní. V depe sa vymenil karburátor, a mysleli sme si, že je všetko v poriadku. Ivan šiel spať s pocitom, že všetko je ok. Nebolo!
Aj druhý deň sa niesol v znamení trápenia. Jakeš sa opäť nezarátaval, končíme však o jednu priečku vyššie.
Dažďový príval sa vyzúril počas tretieho a štvrtého dňa, kedy sa nám paradoxne darilo čoraz viac a viac. Terén je ťažký, je nad sily niektorých jazdcov, ktorí musia skončiť. Žiaľ, mnohí z nich s ťažkými zraneniami. Každý deň prináša stereotyp. Po príchode z depa je porada, rozdelia sa časovky a čaká nás večera. Príjemným osviežením je kúpanie v teplých prameňoch s vírivkami. Každý deň sa treba pripravovať zvlášť, pretože na rozdiel od podujatia v Považskej Bystrici sa ide iba jeden okruh a zapamätať si všetky časové vložky je problém.
Najhoršie počasie je na programe počas piateho dňa. Silný dážď sa dal zvládnuť, no niektorí jazdci neprešli kontrolami. Príčiny pre domácich jednoduché, pre našinca „zaujímavé“. Spadnutý most, zničená komunikácia, rozbahnená trať... V štvrtej časovke sa zastavujú preteky nadobro a jazdcov ďalej nepúšťajú. Zarátavajú sa iba dve a Slovensko je na ôsmej priečke. Od deviateho miesta nás delí iba pár stotín. Pred záverečným motocrossom máme iba pár sekúnd na prenasledovateľov.
Cieľ
Jazdcov čakali v depe lekári i sanitka. Zlatko Novosád zachránil kožu Jakešovi, ktorého takmer vzali na vyšetrenie. Bol podchladený, ako viacerí jazdci, ktorí skončili v nemocnici. Hovorí sa, že posledný deň potvrdí iba výsledky. Záverečný motocross nezvládol iba Japonec, ktorý sa škaredo zranil, hovorilo sa o ťažkých zlomeninách. Všetko zostalo po starom a napokon sa radovali najviac Fíni, ktorým vyfúkli zlato pred rokom na Považí Taliani. Tí skončili až štvrtí. Potešilo víťazstvo Jakeša v jeho rozjazde, v elitnej skupine štartovali Svitko s Kapajčíkom. Konečná ôsma priečka spĺňa očakávanie. Čaká nás balenie a zase balenie. Odovzdávame motocykle, veci do kontajnera a zostal čas konečne aj na trošku oddychu. Využívame ho na hranie golfu. Viacerí ho hráme po prvý raz a možno aj naposledy. Po celodenných povinnostiach sme sa cestou k bungalovom občas zastavili, aby sme vyskúšali šťastie. Stačilo málo, trafiť golfovú loptičku na sto metrov vzdialený ostrovček. Po niekoľkých dňoch sa to viacerým zapáčilo a šli sme s manažérom vyskúšať ozajstný golf.
„Profesionál Gregy“ nás veľa naučil, on svoj golfový krst prežil pred mnohými rokmi v Amerike.
Čaká nás let domov, ktorý by sme mali radi čo najskôr za sebou. Pri ceste späť mal najviac problémov Robo Kapajčík. Pri kontrole pasu sa mu doklady rozlepili, a musel vysvetľovať austrálskym colníkom, prečo na opačný koniec zemegule vôbec letel. Nepríjemný incident napokon skončil dobre, po štvrťhodine sa „Kapo“ pripojil k nám v lietadle. Pretože doň nastupoval ako posledný, keď zmizol, netušili sme, kam sa vyparil. Situácia sa vysvetlila a my sme mohli letieť domov. Kupujeme darčeky kde sa dá (najväčším problémom bol údajne výber snubného prsteňa jedného z členov výpravy). Nik nechce prísť s prázdnymi rukami. Z Nového Zélandu sme si priviezli množstvo suvenírov, darčeky kupujeme hlavne v Dubaji. Z Aucklandu odchádzame s príchodom leta. Konečne teplejšie, ale neskoro. Odchádzame v krátkych nohaviciach. Všetci si vydýchneme v stredu okolo obeda, keď pristávame vo Schwechate, kde nás privíta sneh. Počas cesty na tlačovku sa mení na dážď, no nám to nevadí. Nevnímame čas, tešíme sa domov. O rok sa bude jazdiť Šesťdňová v Chile, no nik na túto tému nechce hovoriť. Každý má motoriek i pretekov plné zuby. Lúčime, sa želáme si pekné Vianoce a Ivanovi Jakešovi šťastný Dakar, konečne dobrú motorku a počasie, tušiac, že novzélandský dážď a zimu vymení za africkú páľavu a piesok.
Podľa rozprávanie Františka Matušíka ml. pripravil Milan Kováčik

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 865
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 11 337
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 826
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 636
  5. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 9 586
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu 9 510
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 440
  8. Aká je chémia vôní 9 069
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť 8 907
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 820
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Čestnými občanmi Streženíc sú Milan Sládek a Pavol Macho

Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho.

Milan Sládek.

Pribudlo 2070 pozitívnych, 24 zomrelo

V piatok pribudlo ďalších 2070 pozitívnych prípadov nákazy koronavírusom, laboratóriá otestovali 12 670 vzoriek Počet úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 sa zvýšil o 24. Vyliečilo sa ďalších 2 814 osôb. Národné centrum zdravotníckych informácií o tom informovalo na webe covid-19.nczisk.sk.

Kto sa dostal do ideálnej jedenástky jesennej časti IV. ligy Severozápad?

Vybrali sme ideálnu jedenástku IV. ligy Severozápad.

Ilustračná fotografia.

História Streženíc siaha do čias Keltov

I keď prvá písomná zmienka o obci Streženice pochádza zo začiatku 15. storočia, archeologické nálezy dokazujú, že osídlenie tam bolo už v keltských časoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia už pozná totožnosť muža, ktorý zaútočil po upozornení, že nemá rúško

Páchateľa a jeho kamaráta spoznali ľudia na videozázname.

Ako vyzerajú covidové pľúca? Zo špongie je tuhá hmota, hovorí patológ

Súdny lekár František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid.

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Už ste čítali?