Zo života mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu
Ani by si som si nepomyslela, aké zaujímavé bude stretnutie s Jozefom Gregoríkom. Nezvyčajne. Bol práve čas trenia pstruhov. Predseda dubnickej organizácie rybárov mi ukázal v Dubnickom potoku ich svadobný tanec. Zrejme nemám vycvičený zrak na pozorovanie, lebo spočiatku som nevidela nič. Až po chvíli som začala registrovať mihajúce sa tiene a chvíľami lesknúce telá mrštných rýb. Bolo to impozantné, niečo celkom iné, ako keď sme sa v kancelárii a porozprávali o rekreačnom a športovom rybolove, mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu.
Kaprový a lososový revír
Dubnickí rybári môžu loviť v štrnástich potokoch a rybníkoch vo Vystrkove, zaradených do kategórie lososových, v kaprových vodách v štrkovisku Dubnička, Prejtskej dolnej nádrži, odstavenom dulovskom ramene, v rybníku prenajatom od urbárskej obce v Ilave , v Dulove na starom koryte potoku Lednica, takzvaná Štrková, Fúsková a Kalná...
Vodná nádrž Gilianka bola v minulosti revírom s režimom „chyť a pusť“, ale neosvedčil sa. „Je odruky, z oka, mimo obec a nepoctivci nepúšťali to, čo chytili. Veľkú časť obsádky zlovili a odniesli. Po troch rokoch, keď sme nádrž vypustili, miesto dvestopäťdesiatich kaprov zostalo štyridsať, zo štyridsiatich šťúk štrnásť, z dvadsiatich amurov osemnásť... Vieme to presne, lebo toľko dospelých rýb sme tam vypustili, a nie malých,“ povedal J. Gregorík.
Všetci rybári túžia chytiť veľkú rybu. Za tri roky hájenia v nádrži na Gilianke, mohli byť aj osemkilové kapry, keby ich rybári pustili naspäť do vody. Niektorí neodolali, keď chytili kus mäsa... Nad športovým duchom prevládol mamonársky. Ak ich nikto nevidel, zaniesli úlovok do auta a odviezli. „Preto sme v nádrži zmenili charakter revíru na odchovný pre malých kapríkov,“ uviedol predseda. V nádrži nasadili ročného kapríka a za tri roky rozšíria násadu do iných častí revíru. Kaprík by mal za tri roky dosiahnuť z 8 až 15 centimetrov 40 a viac centimetrov, aby mal lovnú mieru.
Každoročné zarybňovanie vyjde na viac ako milión korún
Do vôd dubnických revírov sa v tomto roku dostalo 2500 kusov ročného zubáča a 11,6 tony kaprov, z toho 3 tony dvojročka, zvyšok trojročného, čo znamená mierového a väčšieho. Cena za dva a pol tisíca 10-centimetrových zubáčikov bola 35-tisíc korún. „Nasádzame podustvu, minulý rok za 50-tisíc, rok predtým za 30-tisíc. Na záznamoch o úlovkoch bolo však len 22 podustiev. Všetko vyžerú kormorány. Za naše peniaze kŕmime cudzích vtákov. Ochrancovia vtáctva s nami nechcú komunikovať, lebo tvrdia, že je to ich prirodzená potrava. Nie je však prirodzené to, že my aj pre nich vkladáme financie, skladáme sa. Sme občianske neziskové združenie a potrebujeme vodu držať „živú“. Vyplýva nám to zo zákona, zarybňujeme pridelené revíry, a je aj naším záujmom, aby vo vode bolo niečo „vidieť“ a dalo sa aj chytiť. Bohužiaľ, naše úsilie vyznieva tak, že spoločnosť pre ochranu vtáctva si ďalekohľadom majú čo sledovať, my pozrieme do vody a máme slzy pre plač.
Lovia kormorány, volavky i vydry
V poslednej dobe si aj volavky zvykli neodlietať cez zimu, ale vyžierajú pstruhové potoky. Jazerá zamrznú a nad Dubnicou vidieť, ako letia do hôr, do údolia. Zletia na spády, kde sa voda stále čerí a nezamŕza. Produkcia pstruha klesá na všetkých potokoch. „Zo severu Slovenska sa u nás rozšírili aj vydry. Na Podhradskom potoku, pretekajúcom cez Košecu, sú štyri rodiny. Na Porubskom potoku v Ilave, majiteľ posledného domu, ukazoval cez zimu šupiny z rýb. Keď príde takáto rodina na potok, pekne ho „vypľundurujú“. Pravdepodobnosť, že auto skôr zrazí vydru ako zajaca, je väčšia. Za rok pri Košeckom potoku padli za obeť na ceste tri vydry. Tak sa zmenil obraz prírody, zajacov ubúda a vydry vegetujú ako v kráľovstve,“ vyjadruje sa J. Gregorík. Pamätá si, že kedysi bol stav vydier regulovaný, a kormorány neboli. Dnes sú zo zákona chránené. „Kormorán nemá u nás predátora, možno orla skalného, no ten ich nepôjde naháňať okolo Ilavy. Okrem toho, že som rybár, mám veľmi rád vtáky. No rybožravé, a zvlášť invázny druh ako kormorán, žijú na náš účet,“ tvrdí.
Rybárska stráž
V mestskej organizácii pôsobí vo funkcii členov rybárskej stráže 14 členov. Popri zamestnaní chránia a strážia revíry, aby sa v rámci zákona lovilo a udržiaval poriadok okolo vôd.
„Konštatovali sme, že štrnásť je nedostatočný počet. Zvlášť sa to ukazuje po nasadení násady. Vyvesíme síce oznámenie o začatí 30-dňovej ochrannej lehoty, no mnohí to prehliadnu a tvária sa, že o tom nevedia. Lovia kaprov, ktoré boli zvyknuté na kŕmenie „lopatou“, a to, čo padne do vody, na to zaberú. Preto sme pristúpili k tomu, že priberieme ďalších štyroch mladých nových ľudí a rozšírime počet členov rybárskej stráže,“ pokračuje.
V tomto roku rybárska stráž zaznamenala päť priestupkov členov MsO SRZ. Kontrolovaný tvrdil, že zabudol napísať dátum a číslo revíru. Podľa súčasne platného zákona, kto to neurobí, dopúšťa sa trestného činu pytliactva, tak ako keby nemal žiadne doklady.
Závažným priestupkom je, keď niekto loví bez štátnej licencie, nemá rybársky lístok. Poplatok zaň pre lovca je 200 Sk alebo 500 Sk na tri roky. Rybár je povinný obstarať si ho sám, už to nerobí organizácia, ako to bolo v minulosti. Bolo to komplikované nakladanie s finančnými prostriedkami. Zákon stanovuje rybárovi kúpiť štátny lístok, predajú mu ho na ktoromkoľvek obecnom úrade či už v mieste bydliska alebo sídle organizácie. Ďalší dvaja previnilci ich nemali... a tvrdili, že si ho zabudli kúpiť. Zákon predpisuje, čo musí mať loviaci pri sebe: povolenie na rybolov, štátny lístok a členskú legitimáciu.
Štvrtý prehrešok spôsobil cudzí muž, chytal na papiere iného člena SRZ, a ten tvrdil, že ho len na chvíľu poveril strážiť udicu, čo je tiež neprípustné. Je to obyčajná detská výhovorka. Piaty priestupok mal jeden Považskobystričan. Chytal na štrkovisku Dubnička a domnieval sa, že je to zväzová voda – že tam platí celozväzové povolenie. Je to však voda miestnej organizácie a držitelia zväzového povolenia tam nemôžu chytať. Tento priestupok bude riešiť disciplinárna komisia v jeho považskobystrickej organizácii.
Priestupky je treba vyriešiť do roka. V dubnickej organizácii disciplinárna komisia zvoláva previnených, zvyčajne na Mikuláša, 6. decembra.
Výlov kanála
Jozef Gregorík, čo je rybárom, pracuje vo výboroch 25 rokov. Za ten čas zažil štyrikrát vypúšťanie kanála a zdôrazňuje, že vždy lov povolili. „Ani sme nerátali, že by sme zakázali chytať. Považujem to za otázku prístupu výboru k vlastným členom. September - október je „rybárska žatva“ a obmedziť rybolov na našom úseku kanála, ktorý je skutočne kanálom, nemá rozvodie, nemá ústie, nesteká sa s Váhom, tak ako je to v Trenčíne alebo Púchove, kde sa vodné toky spájajú, je rozdielne. Kanál a naša Prejtská nádrž, naša najlepšia voda, sú súčasťou zväzového povolenia. Ak by sme zakázali chytať, bolo by problematické v poslednej chvíli dať to vedieť rybárom napríklad do Bardejova - nechoďte do Dubnice nad Váhom. V tomto spočíva naša filozofia, že sme umožnili aj v najvrcholnejšej sezóne cudzím rybárom na Prejtskej nádrži i kanáli chytať.
V betónovom koryte nebolo rýb, nebolo prečo obmedzovať lov a v prirodzenom koryte zásluhou kopýtka ázijského prežívajú dlhoveké ryby. Došlo to tak ďaleko, že zostanú iba tie, ktoré tam dáme. Nič sa tam nerozmnoží vďaka kopýtku, ktoré vyzbiera všetky ikry a likviduje planktón...“ posťažoval si predseda.
Krúžky mladých rybárov
„Pútame deti k prírode, a tým obmedzujeme ich túlanie po pivniciach či drogovanie. Dieťa je nasmerované k záľube, má z toho pasiu. Každé, ktoré chytí rybu na pretekoch, dostane cenu. Zúčastňuje sa ich až 80 percent detí a cien býva viac ako dve desiatky. Dotujeme 15-tisícmi korún každú obvodnú organizáciu. Je potešiteľné, že z dvoch percent daní poskytovaných neziskovým organizáciám a občianskym združeniam zostáva na organizovanie športu a preteky detí,“ ozrejmuje J. Gregorík. Minulý rok získali okolo 160-tisíc Sk. Je to málo či dosť? Veľké podniky neprispievajú, zväčša obyčajní ľudia, spolupracovníci, malí podnikatelia, veľkou mierou zamestnanci Cementárne Ladce. Ak sa zmení zákon o odvode dvoch percent, mali by o 40 percent donátorov menej. Niektorí odviedli 80 korún a pánboh im zaplať aj za ne.
Krúžky mladých rybárov navštevuje 220 detí, tie pracujú od októbra v Novej Dubnici, Dubnici nad Váhom a Ilavčania to majú zložitejšie. Pod nich spadajú aj obce za Váhom, krúžky majú v Bolešove, v Košeci, tiež v Ilave a Ladcoch. Deti chodia na stretnutia pravidelne každý druhý pondelok.
Praktický rybolov im začína v marci, vyberú si revír. Na 1. mája všetky krúžky idú na preteky a deťom sú vydané doklady pre lov na príslušný rok. Dospelí členovia majú právo loviť od 1. januára. Takéto právo by prislúchalo aj deťom, pretože povolenka je platná celý rok. Sú tam dve ale... Zákon predpisuje, že musia navštevovať organizovaný krúžok a kto ho nenavštevuje, nedostane povolenie. Musí zložiť skúšky. Druhá podstatná vec je, aby sa deti neodlákali od učenia v priebehu školského roku. Chytajú v máji, júni, cez prázdniny a v septembri, ak je pekné počasie. Nie je to výmysel rybárov, požiadali o to základné školy, aby mysleli aj na školu, nielen na ryby.
Majstri ligy v love rýb na prívlač
Dubnickú mestskú organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu, združenia občanov so záujmom o rekreačný a športový rybolov, tvorí 948 členov. Dôkazom toho, že sa s plnou zodpovednosťou zaoberajú i športom, je prvé miesto v celoštátnej lige v love rýb na prívlač. Minulý rok sa kvalifikovali do ligy a v tomto vyhrali. MsO SRZ reprezentovali Vlastimil Těšický, Peter Klimovský, Ján Krásny, Branislav Waldecker, Ondrej Gavenda a Juraj Kadlic.
„Lov rýb na prívlač je lovom na umelú nástrahu, najaktívnejší spôsob rybolovu, pri ktorom sa rybár pohybuje po brehu a ponúka umelú nástrahu: blyskáče, devony, woblery, jiggy, ripre, twistre a podobne. Návnada je to, čím rybu lákame, nástraha to, čo je na háčiku,“ objasňuje J. Gregorík a ukazuje diplom i získaný pohár. Súťaž v love na prívlač je novinka. Dubnické družstvo nie je uzatvorené, je možné pribrať ďalších ochotných, ktorí preukážu svoje schopnosti reprezentácie. Na pretekoch súťažia traja a „točia“ sa. Medzi nimi je i reprezentant Slovenska Vlastimil Těšický, ktorý sa v tomto roku na majstrovstvách sveta v Portugalsku prepojoval do svetovej špičky.
Autor: zum