e a domov sa nevrátil už sám. Namiesto jedného sme prišli štyria. On, ja a medzitým sa nám narodili dvojičky. Odvtedy ubehlo vyše tridsaťšesť rokov.“
Slávia kresťanské rímskokatolícke Vianoce. „Je pravda, že mi je blízky ako juliánsky, tak aj gregoriánsky kalendár. Na Slovensku staršia a početnejšia komunita Rusov, zachováva tie staršie zvyky, narodenie Ježiška 6. januára a Nový rok 13. januára. Kto veril, išiel aj do kostola. To, čo sa hovorilo na Slovensku, že sme mali zakázané chodiť do kostola, to nebola pravda. Žila som v centre Moskvy, kde bol malý kostolík a na cirkevné obrady chodil ten, kto veril a kedy chcel. Nepamätám si, že by niekto bol za svoju vieru prenasledovaný. V našom dome žila staršia pani, predtým mníška, dodržiavala všetky sviatky, veľmi dobrá žena, ako deti sme ju počúvali rady,“ spomína E. Hladká.
Novoročné a vianočné sviatky začínajú v Rusku 28. decembra a končia 13. januára. V tomto čase je všetko venované deťom. Divadelné, cirkusové predstavenia, kiná. „Ded Maroz i Sneguročka po predstaveniach rozdávali deťom darčeky. Ak rodičia mali prianie, aby zavítali do ich rodiny, tak sa aj stalo. Sama si to pamätám, aké to bolo pre nás, deti, prekvapenie. Však o to išlo, pripraviť deťom radosť. Je pravda, že deti teraz dostávajú oveľa viac darčekov ako my, ale doba je už taká,“ hovorí E. Hladká.
Oceňuje, čo všetko pre deti v tomto čase v Rusku pripravujú. „Taký program na Slovensku nie je. Rozprávky na seba nadväzujú, kupujú sa vstupenky na predstavenie v divadlách, kinách, cirkusoch, ale aj do Kremľa. Tam rodičia nemajú vstup, čakajú deti vo foyeri po predstavení,“ porovnáva E. Hladká.
V ruskej kuchyni je veľa zeleniny, ovocia, však tým je známa. Na stole nechýbajú v akýkoľvek sviatok. Na tom novoročnom a štedrovečernom sú vždy pirohy plnené mäsom, kapustou, kaviár, biela alebo červená ryba, no nemôžu chýbať zvlášť upravené slané ryby „seliodka“. Tie nechýbali na stole v tých najhorších rokoch biedy, ako bola vojna. Rusi obľubujú šalát „olivie“, podobný nášmu vlašskému, šalát s krabmi a vyprážané ryby. „Na stretnutie sa pozývalo, vtedy každý niečo doniesol na občerstvenie, alebo sa dohodlo, kto čo prinesie, no oslavovalo sa spoločne. Na novoročný sviatok sa vyšlo na ulicu, pilo šampanské, vonku bola „jolka“, v noci sa sánkovalo, korčuľovalo, bolo veselo. Nový rok na dedinách bol však iný. V košíku pripravené jablká, slanina, chlieb, posúchy, pirohy na pohostenie pre hostí. Mäso a klobása sa jedli až po polnoci. V našej rodine sa dostávajú darčeky na Vianoce, aj na Nový rok, vzájomne sa obdarúvame,“ hovorí E. Hladká. Tradície dvoch slovanských národov si nakoniec nepriečia. Veď každý by si možno prial, aby sa naplnil vinš pri novoročnom prípitku: Sibírske zdravie, ruská pohostinnosť, ukrajinský humor...
Autor: zum