Miroslav Blažej má záhradu plnú vlastných prútených výrobkov
Červený Kameň – Blízko hraníc s Moravou sa často okoloidúci turisti zastavia pri záhrade Blažejovcov a urobia si na pamiatku aj fotografiu. Záhradu totiž zdobí množstvo zaujímavých výtvorov z prútia. Pred prichádzajúcou zimou ju však treba schovať, aby ju mráz nezničil.
Miroslav Blažej sa vyučil v odbore umelecko-remeselného spracovania skla a pracuje ako sklár v ručnej výrobe. S prútím začal „improvizovať“ až ako dospelý. Začal si pomaly spomínať, ako jeho dedo vyrábal prútené metly. „Prvá bola prútená brezová metla,“ spomína na svoje remeselné začiatky. Vtedy bol už zo tri roky ženatý. Zaujali ho výrobky, ktoré videl v bývalom záhradnom centre v Pruskom. Bolo to podľa jeho slov len trochu načechraného prútia, ale chcel to vyskúšať. „Učil som sa sám, najskôr „metlový spôsob“, neskôr som začal pridávať drôt a na metlu sa to dnes už vôbec nepodobá. Drôt tvorí kostru každého výrobku a prútie ho zakrýva.“ Repertoár výrobkov sú najmä zvieratká - letiaca hus, vtáčia rodinka v hniezde, bocian, slimák či ježko. Ďalší výtvor bude jelenia ruja, čo je náročné, veď všetky zobrazenia v pohybe sú zložité. Čím je dielo väčšie, tým viac treba materiálu spracovať, použiť viac železa a veľa ohýbať. „Uvažoval aj nad slonom, ale to je veľmi komplikované,“ dodáva manželka Ingrid.
Po čisté brezové prútie, z ktorého sa pletie najlepšie a má červenkastú farbu, musí Miroslav aj s rodinou chodiť veľmi ďaleko do okolitých hôr. Najlepšiu kvalitu má práve teraz a hneď z jari, keď ešte nemá lístie. Dávať ho dolu je totiž veľmi prácne. Miroslavov sedemročný syn Martin mu ho pomáha otrhávať a rád otca napodobňuje. Keď je blato, radšej však nechodí, lebo by bol zablatený až po uši.
„Z brezy mám niektoré výrobky aj štyri roky a stále držia pohromade. To sa o korbáčoch z vŕby nedá povedať. Spráchnivejú a rozsypú sa.“ Pri otázke, či plánuje vysadiť brezový lesík, sa priznal, že áno, „nie je však kde, a ani všetko sa naraz stihnúť nedá. Najskôr sme sa venovali nadstavbe domu, ale tú sme práve dokončili.“
Záľuba v pletení z prútia je dokonca aj zdravotne náročná. „Trpia pri nej nie ruky, ale prsty, dokonca som kvôli úrazu mesiac maródoval. Prsty sú pre mňa dôležité aj v práci, tak si na ne musím dávať pozor ako klavirista!“ Šidlo a drôt sú veľmi nebezpečné, treba byť opatrný a mať pri sebe vždy lekárničku. Veď ruky má doškriabané stále.
Jeho ďalšou záľubou je bicyklovanie. Zbierať prútie na ňom však nechodí. Vtedy zoberie káru alebo auto, aby ho nabral čo najviac. Cez zimu len po troške, keď je sneh, môže ho odniesť jedine na pleci, a tak sa nedá ísť ďaleko.
A čo Miroslava Blažeja inšpiruje najviac? Zvieratká, najmä z rozprávkových časopisov. Tie si najskôr nakreslí a premýšľa, ako by sa dali vyrobiť. Čo sa mu nepozdáva, rozpletie, opraví, niekto mu poradí a zase pokračuje... A ak sa mu drôt v polovici zlomí, nuž - začne odznova. Veď zase prichádzajú dlhé zimné večery.
Autor: zum