Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

V hore si vytne vianočný stromček a donesie domov

Ako sa rodina Füköovcov dostala do Považského Podhradia? Rozhovorila sa rodáčka z tejto mestskej časti Mária Antónia Füköová: „Moju starú mamu ako sirotu rodina zabezpečila, vydali ju za žandára cisárskej rakúsko-uhorskej monarchie Pavla Fükö. Pochádzal

Ako sa rodina Füköovcov dostala do Považského Podhradia? Rozhovorila sa rodáčka z tejto mestskej časti Mária Antónia Füköová:
„Moju starú mamu ako sirotu rodina zabezpečila, vydali ju za žandára cisárskej rakúsko-uhorskej monarchie Pavla Fükö. Pochádzal od Rožňavy z Aboviec, a v tom čase slúžil na Považí. Odišli do Dolného Kubína, kde sa narodil sa môj otec. Keď dedko zomrel, stará mama sa vrátila do Považskej Bystrice, tu mala rodinu. Otec vyštudoval Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. Dostal dekrét do Považského Podhradia, kde pôsobil 40 rokov ako učiteľ a organista. To je celá história tohto mena na Považí.“
Mária Antónia Füköová, textilná „maliarka“, členka najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku Umelecká beseda slovenská a zakladajúca členka Klubu textilných výtvarníkov ARTTEX, vystavovala samostatne i kolektívne, doma i v zahraničí. Nedávno sa predstavila aj vo svojom rodisku jubilejnou výstavou Farebný svet VII.
Na súčasnej vizitke máte napísané výtvarníčka a architektka, ešte zostáva vo vás aj tá architektka?
Svoju profesiu som robila do roku 1996, kedy som projektovala pre súkromné firmy. Práve z tohto obdobia mám realizované najvydarenejšie stavby, exkluzívne bytovky v Bratislave na Kramároch, na Medenej ulici a správnu budovu pre istú firmu v Rači. Tým, že som sa zaplietla akosi do umenia, musela som sa rozhodnúť, čo budem robiť. Roky mi stále pribúdajú, myslela som, že v umení sa budem viac realizovať. Nemôžete sedieť na dvoch stoličkách. Projektovanie vyžadovalo nesmierne úsilie, boli to nočné šichty, termíny, „kvaltovalo“ sa. Povedala som si, štyridsať rokov stačilo.
Umenie vás teda upokojuje?
Určite. Keď pracujem, všetko zo mňa padá, zbavím sa akejkoľvek nervozity, problémov. Venujem sa len a len práci, špekulujem a tvorím priamo na stole.
Pri umení sa ani kvaltovať nedá, všetko musí dozrieť...
Svojím spôsobom áno. Mám obdobia, dni, kedy dokážem veľmi rýchlo spraviť či už koláž alebo nahodiť artprotis, mám inšpiráciu. Je také obdobie, kedy mi to trvá nesmierne dlho, s ničím nie som spokojná, všetko, čo poskladám z vlny, vzápätí rozhádžem, znovu a znovu hľadám, spokojná nie som, pokiaľ to nie je ono. Sú niektoré diela, s ktorými som sa trápila aj mesiac. Vyplýva to z psychiky, vnútorného vyrovnania, nedá sa to generalizovať.
Tvoríte v jedinečnej technike artprotisu a textilnej koláže.
Áno, tvorím v technike netkanej textílie – artprotis a arttex a v technike textilnej koláže. Pri artprotise (patent ČR) a arttexe (patent SR) pripravené dielo ide do tkáčskeho stroja buď na prešitie s nylonovou niťou alebo na tzv. bodanie, čím sa dielo fixuje. Spôsob prešitia je v tvare jednoduchého alebo dvojitého cik-caku. Na Slovensku sme patentovali ešte prešívanie do štvorca – typoen – čo by som na výzor prirovnala ku klasickému gobelínu. Spôsob bodania vykonávajú ihly, ktoré tlakom stroja naložené textilné rúno vtlačia do podkladovej textílie.
Patent artprotisu vznikol začiatkom 60. rokov na brnianskej výstave. V tom čase si žiadaný obrovský viacúčelový tkáčsky stroj všimli niektorí výtvarníci. Skúsili touto technikou spraviť farebnými vlnami plochu, výsledok bol efektný, ihneď sa technika patentovala ako svetový patent pod menom artprotis. Umelci z mnohých európskych štátov chodia do ateliéru v Brne, začali aj na Slovensko, kde je patentovaný ako arttex. Používam odpadovú vlnu zo slovenských textiliek v Trenčíne a Žiline a melírovaný vlizelín, špeciálnu vlnu z Výskumného ústavu textilného (VÚT) v Liberci. Žiaľ, tento bol zrušený a druh tenkej melírovanej vlny už nie je možné nikde zohnať. Stojíme pred otázkou, kde koho osloviť, či by sa nedala predsa len na Slovensku vyrábať.
Majú zahraniční umelci záujem kvôli tejto jedinečnej technike o stáž?
Prvé pokusy boli, najmä z Rakúska. Mali sme krásny ateliér založený z fondu Phare, ale pre obrovské prevádzkové náklady, najmä nájom, ktorý nám VÚT stále zvyšoval, sme nestíhali zarábať tvorbou na jeho prevádzku. Tam sme plánovali otvoriť aj Európsku školu textilu, ktorá má svoje centrum vo Viedni. Teraz sme v skromných priestoroch. Predávať výtvarné diela je problém, nie je pre ne priaznivá doba. Ľudia uprednostňujú konzum, investujú do nehnuteľností, prepychových áut, originály si nie je ochotný každý kúpiť.
Kde nastala tá hranica, kedy ste zanechali projektovanie a začali sa venovať výhradne umeniu?
Navrhovala som aj interiéry, do ktorých som zakomponovala originálne diela svojich priateľov - umelcov. Povedala som si, čo keby som skúsila svoje nápady realizovať? Najbližšia technika mi bola práve textilná. S mamou sme vždy niečo vymýšľali z textilu, šili, plietli, vyšívali. Skúsila som to a moja priateľka akademická maliarka Ľudka Chrenková, u ktorej som často bola v ateliéri, ma podpichovala slovami: „Zasadni za stôl, skús niečo spraviť, ja ti to skorigujem.“ No a postupne sa mi začalo dariť.
Spomínate si na prvý námet, máte ho odložený?
Samozrejme. Prvý utkvie v pamäti. Mám z neho veľkú radosť. Je to slnko v žiarivej farbe na neutrálnom podklade, naznačená je zem ako horizont, z ktorého vyrastá šípová ruža. Dodnes rozmýšľam, prečo som siahla po slnku. Asi preto, že je zdroj života a energie. Možno aj preto, že som rodený optimista.
Ako tvoríte koláže?
Klasická koláž je technika, poskladaná z povystrihovaných fragmentov, zväčša papierových, ktoré sa prilepujú na podkladový papier a domaľúvajú farbami. V textilnej koláži narábate s fragmentami textilnými, ako krajka, čipka, výšivka, farebné handričky a môžete pridať aj papierové výstrižky. Toto všetko dotvoríte tenkými vrstvami melírovanej vlny. Napríklad tváre Madony ťažko vytvoríte z vlny, preto používam v koláži ich farebné xeroxové fotografie.
Viera je vo vás zakorenená, keď ste sa pustili do stvárňovanie madon?
Bola som vychovávaná v kresťanskej rodine a vieru mi vštepovali od malička. Otec hrával v kostole, ja tiež, babka spievala. Bolo to akosi samozrejmé. Že som začala robiť madony, mám inšpiráciu na Orave. Roky chodím na maliarske plenéry do Oravského Veselého, Novoti a Zázrivej. Všetky oravské Božie muky, ktoré prevažne znázorňujú Pannu Máriu, som si fotila. Začala som rozmýšľať, ako spojiť Oravu a madonu, čo by sa dalo s námetom robiť. Jedna z prvých madon nesie názov Oravská madona, kde sa nad horizontom oravských políčok so stohami slamy a kopcov vznáša ako na oblakoch torzo madony s dieťaťom. Obraz madony je vystrihnutý z farebnej xeroxovej kópie a domaľovaný“ krajkou a melírovaným tenkým vlizelínom.
Orava ma inšpirovala Slanicou a božími mukami, začala som oravskú krajinu spájať so sakrálnym umením. Nikto nerobí široko-ďaleko tento druh koláže. Takouto formou som spracovala tému Cyrila a Metoda a iných svätcov. Sakrálne umenie ma vždy inšpirovalo. Tým, že som precestovala „pol sveta“, a najmä Taliansko mám prečítané zhora-dole, tam vidím svoje inšpiračné zdroje, ktoré som si na Orave uvedomila. Áno, je to téma, ktorú budem robiť.
Aké sú vaše ďalšie záľuby?
Tých je neúrekom. Na prvé miesto dávam klasickú hudbu, ku ktorej som bola vedená rodičmi. Dokonca som sa pokúšala chodiť do hudobnej školy a mnohokrát ľutujem, že som ju profesionálne nešla študovať. Sestra študovala na konzervatóriu, brat vyštudoval VŠMU, odbor husle a robil niekoľko desaťročí hudobného režiséra v televízii. Motali sme sa stále v umení. Chodila som na koncerty Slovenskej filharmónie, na desiatky a desiatky opier v SND, mnohé som videla niekoľkokrát v rôznych obsadeniach. Stala som sa fanatikom, nakupovala platne. Viac som sa do tejto tematiky vhlbovala, študovala o skladateľoch, dielach, mala som v rukách partitúry. Neodmietam ani dobrý džez, swingovú hudbu, rada mám country. Musí to byť muzika, ktorá navodzuje dobrú atmosféru. Neobľubujem tvrdý rock.
Samozrejme tiež šport. V ranej mladosti som hrávala za Žilinu basketbal a volejbal, neskôr za vysoké školy, za Slovan, obľubovala som turistiku, horolezectvo. To bola ďalšia sféra môjho záujmu. V súčasnosti, keď mám isté hendikepy s pohybovým ústrojenstvom, sledujem každé stretnutie reprezentácie hokejistov, futbalistov, basketbal, volejbal, aj ligu v televízii. Športové správy si nenechám ujsť. Môj diapazón záujmu je veľmi široký.
Máte dve krstné mená, prečo?
Na rodnom liste mám Mária Antónia, a tak som sa k nim vrátila. Viete za „totáča“ som nechcela dráždiť ľudí. Keď mi mama zomrela, primälo ma, že na jej počesť si budem písať aj druhé meno. Volala sa Antónia.
Čo znamenajú pre vás Vianoce?
To sú moje najkrajšie sviatky v roku. Aj keď mám sedemdesiat rokov, už sa teším ako decko na tieto Vianoce. Budem ich tráviť v kruhu svojich najbližších na Liptove.
Vianoce - to sú aj najkrajšie spomienky na detstvo v Považskom Podhradí. Spomínam na tie povojnové, kedy bolo neskutočné množstvo snehu, brodili sme sa v ňom za mesačného svitu. Čo si pamätám? Mama ovplývala estetickým cítením. Mala veľkú fantáziu, čo som zrejme po nej zdedila. Vedela nám vykúzliť a naaranžovať neskutočne krásne Vianoce. Bývali sme v starej škole v Podhradí, výška stropu bola tri a pol metra. Každý rok nám z Papradna nosili jedličku, ktorá bola od zeme až po strop. Mala svoj roh a tam trónila. Mama ozdobila stromček vždy v inej farbe. Raz sme mali bledomodrý, ružový, do zlata. Aranžmán Vianoc boli v tej farebnosti. Sami sme vyrábali salónky, fondán a balili do celofánu, mama vedela vtedy farbiť vianočné gule. Girlandy nastrihala zo staniolu. Vždy to bolo napätie. Verili sme s bratom, že chodí Ježiško. U nás bol zvyk čakať na chodbe, obývačka bola zamknutá. Mama zacingala na krásny pohár, že už môžeme ísť, anjelikovia doniesli darčeky. Otvorila sa izba, na stromčeku horeli sviečky. Vstúpili sme. Skríkla som, lebo som zbadala kočík s bábikou a vrhla som sa pod stromček. Rodičia mali ešte väčšiu radosť, pretože to bol kočík spred troch rokov, ktorý som si už nepamätala. Mama ho vymaľovala a ušila bábiku s krinolínou.
Keď som bola gymnazistka, mládež sa schádzala, ja som hrávala na gitaru, brat na husle, spievali sme koledy všetkým rodičom kamarátov. Všade sme podebatovali, dostali darček, koláčiky, vypiť. Vždy sme pri cintoríne zaspievali nebohým kamarátom a potom sme v rodine Ignáca Bašu vyspievali koledy a húfne všetci išli na polnočnú.
Aké vianočné tradície zachovávate?
Musím mať živý strom. Mám oblasti na Slovensku, kde si ho idem sama vyrúbať. Sama si ho aj doterigám. Je to obyčajný voňajúci smrek, ktorý krásne vyzdobím. Napečiem veľké perníky, ktoré vykrajujem nožom. Každý perníček je originál. Dva roky po sebe ho mám ladený do modra a zlatista, k tomu slamené ozdôbky. Pre všetkých susedov a známych robím ikebany. To je tiež moje ďalšie hobby. Už počas roka zbieram rôzne fragmenty, sušienky, ktoré striekam farbami a s rôznym ihličím, listami, bobuľami, výtvarne dotváram. Každý čaká, akú pripravím ikebanu tohto roku. Budú oblátky, ryby, samozrejme spievanie kolied, mazanie krížika medom na čelo a iné zvyky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 025
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 926
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 273
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 12 934
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 674
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 005
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 466
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 437
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 682
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 406
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

FOTO: Dobrovoľní hasiči od marca pomáhajú s dezinfekciou

Považská Bystrica a okolie má neoceniteľnú pomoc. Dobrovoľní hasiči dezinfikujú verejné priestranstvá, ale aj okolie nemocnice.

Hasiči dezinfikujú okolie nemocnice

Samosprávny kraj ponúka školské priestory na zriadenie odberových miest

Trenčiansky kraj je zriaďovateľom 38 stredných škôl v dvanástich mestách a jednej obci.

ilustračné foto

Vyšlo nové číslo MY Považský Obzor

Mesto sa pripravuje na plošné testovanie. Nemocnica potrebuje posily.

Aktuálne číslo MY Považský Obzor

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?