Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

Vo venezuelských jaskyniach sa dá aj opaľovať

„Na posvätnej hore Kukenan sme mávali v noci nepríjemné pocity,“ hovorí Dubničan Peter Medzihradský


Slovenskí jaskyniari, medzi ktorých patrí aj člen slovensko-českého klubu Kóta 1000 Peter Medzihradský, si v tomto roku pripísali na konte ďalšie významné objavy. Tentoraz neboli ich cieľom európske lokality, ale túžba po dobrodružstve a objavoch ich zaviali až do Južnej Ameriky.
Rýchla dohoda
Po vlaňajšom nepríjemnom úraze v Abchádzsku v januári som mal úplne iné plány. Chcel som sa na Kaukaz vrátiť a tiež navštíviť Mamutiu jaskyňu v USA. Nečakane ma oslovil kamarát Braňo Šmída s ponukou ísť do Venezuely. Vedel som, o čo ide, pretože pred štyrmi rokmi slovensko - moravská dvojica Zolo Ágh a Marek Audy našli náhodou na stolovej hore Roraima dieru, do ktorej ,samozrejme, ako správni jaskyniari vliezli. Prešli asi tristo metrov, no potom sa museli vrátiť. Objavenú jaskyňu podľa výskytu krištáľov nazvali Krištáľové oči. Bolo to niečo nové. S balením problémy neboli a po povinnom očkovaní proti malárii, žltej zimnici, brušnému týfusu a hepatitíde sme nasadli do lietadla smer Madrid, odkiaľ nasledoval presun do metropoly Venezuely Caracasu.
Adrenalín za denného svetla
Naša šestica – Braňo Šmída, Jožo Ondruška, Peťo Masarovič, Lukáš Buček, kameraman Paľo Barabáš a ja, sa najprv presunula autobusom do poslednej dediny Santa Elena, ktorá leží blízko oblasti stolových hôr, ktoré boli naším cieľom. Počas presunu nás niekoľkokrát zastavili vojenské hliadky, kedy museli všetci vystúpiť, podrobiť sa kontrole a pokračovalo sa v ceste. Stalo sa to niekoľkokrát v noci či cez deň. Cieľ našej cesty – hory Kukenan a Roraima, boli vzdialené asi päťdesiat kilometrov. Na prvú z nich nás zaviezol francúzsky pilot na maličkom vrtuľníku, ktorý mal zvuk ako motorová kosačka. Ani sme sa doňho všetci naraz s materiálom nepomestili. Zleteli sme na dvakrát a pilot nám cestu spríjemnil výhliadkovým letom okolo stolových hôr, čo bol nádherný zážitok.
Na pláni Kukenanu nás hneď zaujala priepasť Greta, ktorá je 220 metrov hlboká, 100 m široká a 500 metrov dlhá a padá do nej vodopád. Samotný pohľad z vrtuľníka vzbudzoval úctu. Ťahalo nás to dolu, lenže zlaňovanie bolo veľmi nebezpečné, pretože steny boli porastené tropickou vegetáciou a nebolo vidieť istiace lano. Keďže steny boli z kvarcitu, čo je druh kremičitého pieskovca, hrany boli veľmi ostré a neustále hrozilo, že sa lano prederie a pretrhne. Mal som strach, paradoxne som sa lepšie cítil v situáciách, keď som zlaňoval niekde do tmy. Podklad bol veľmi tvrdý a trvalo mi viac než hodinu, kým sa mi podarilo zatĺcť skobu do skaly, ktorú sme museli poistiť chemickou kotvou, čo je špeciálny druh lepidla. Bol to poriadny adrenalín, ale pocit, keď sme dno po deviatich hodinách dosiahli, stál zato. Dole bolo mokro, množstvo kaktusov a obrovský hukot padajúcej vody znemožňoval, aby sme sa rozprávali.
Desivá hora samovrahov
O Kukenane sa hovorí ako o hore samovrahov, pretože podľa legiend skokom do hlbín z nej ukončili život mnohí ľudia a viacerí sa z nej vôbec nevrátili. Keď sa pred niekoľkými rokmi na nej stratil malý chlapec, po bezvýslednom pátraní ju vláda vyhlásila za zakázanú oblasť, do ktorej sa dá ísť iba so sprievodcom. Toho, a ani povolenie sme nepotrebovali, pretože sme na horu nešli, ale leteli. Na vrchole sa nachádza množstvo skalných útvarov, pripomínajúcich ľudské postavy. Ide o prírodný jav vzniknutý eróziou vody a vetra. Je ich nesmierne veľa a cesta pomedzi ne je zložitá a nebezpečná. Stačí neopatrný krok, skala, ktorá je niekde tenká, ide o niekoľko centimetrov, sa môže zlomiť a hrozí nebezpečenstvo úrazu. Hoci plošina nie je veľká, orientácia bez GPS bola takmer nemožná a ľahko sa dalo zablúdiť. S pribúdajúcim šerom skalné postavy akoby ožívali a mali sme nepríjemný pocit, že nás stále niekto pozoruje. Našťastie, čakala nás cesta na susednú Roraimu, lenže kvôli nepriaznivému počasiu sme na Kukenane pobudli o dva dni dlhšie. Spojenie s pilotom neexistovalo, pretože tam nebol žiadny signál, tak sme museli čakať, kedy priletí.
Ostal nám čas pozorovať dominantu hory - štvrtý najväčší vodopád sveta Kukenan Falls, ležiaci na rozhraní troch štátov – Venezuely, Guayany a Brazílie. Je zaujímavé, že vodopád je zásobovaný zrážkovou vodou, ktorá vzniká kondenzáciou vodnej pary, ktorá takmer neustále zahaľuje vrchol, a preto aj viditeľnosť nie je dobrá, niekedy je to iba možno sto metrov. Keď dlhší čas neprší, aj sila vodopádu klesá.
Opaľovanie sa v jaskyni
Keď pilot po štyroch dňoch pre nás priletel, presunuli sme sa na Roraimu, vzdialenú necelý kilometer. Ak by sme chceli ísť po vlastných, trvalo by to možno týždeň kvôli náročnému a ťažko prístupnému terénu. Tešili sme sa na prieskum jaskyne Krištáľové oči, ale aj na vedľajšiu Jaskyňu Pemónov, čo je indiánsky kmeň, obývajúci okolie hory. Po niekoľkých dňoch merania a skúmania sme „natiahli“ dĺžku jaskyne na 15 kilometrov a podarilo sa nám spojiť oba jaskynné systémy. Krištáľové oči boli úchvatné, pretože je to jaskyňa veľmi vysoká s peknou farebnou výzdobou. Kvarcity, ktoré sú na povrchu čierne, čo spôsobujú na nich žijúce sinice, sú pod zemou ružové, ale nechýbala ani zelená, čierna či modrá farba. Skalný systém je zložený z veľkých blokov, kde je mäkšia vrstva je rozpúšťaná vodou, čím dochádza k vymývaniu drobných častíc. Ak sa vyplaví všetko, vznikne jaskyňa, ak po častiach, vznikajú rôzne chodby. Bolo v nej radosť fotografovať, lebo úchvatné boli kvaple, rastúce v prievane alebo vzniknuté rôznymi priesakmi. Vody v nej bolo optimálne, plávať sme nikdy nemuseli a pozitívom bolo teplo. Čakali nás aj viaceré prekvapenia, s ktorými sme sa doteraz pod zemou nestretli. Ideš, ideš a zrazu sa objaví v stene svetlo. Keď sme prišli k otvoru, videli sme, že sme asi sto metrov pod okrajom hory a pod nami priepasť. V niektorých miestach, zvaných dómy, prenikalo denné svetlo zhora, a tak sme sa mohli opaľovať, hoci sme boli niekoľko desiatok metrov pod povrchom.
Bola to veľmi príjemná zmena. Krištáľov bolo veľa nielen v jaskyniach, ale aj na povrchu, najmä v údolí krištáľov, kde sa na zemi povaľovali veľké kusy. Bohužiaľ, „vďaka“ turistom boli mnohé polámané.Našli sme mnoho nerastov a minerálov, z ktorých sme niektoré nevedeli zaradiť a museli ísť na rozbor, aby sa zistilo, o čo išlo.
Kráľovstvo endemitov
Život na Roraime je pestrý, pretože aj na susednej hore je množstvo endemitov, čo sú živočíchy alebo rastliny, ktoré sa nikde inde na zemeguli nevyskytujú. Z flóry mali najväčšie zastúpenie rôzne druhy kaktusov a najmä mäsožravé rastliny. Bolo ich toľko, že sme rozmýšľali, čím sa živia, pretože hmyzu veľa nebolo. Videli sme unikátne kobylky, dlhé viac než desať centimetrov a krásne sfarbené. V jaskyni vo vode žil zaujímavý koník, ktorý sa potápal s pomocou vzduchovej bubliny. Stretli sme sa aj s troma tarantulami, ktoré nám veselo behali po rukách, ale ani jedna neprejavila hryzavé chúťky. Na každom kroku, najviac v jaskyniach, žilo obrovské množstvo pavúkov a boli tam aj termity, ktoré dokázali vyvrtávať svoje chodbičky aj do nesmierne tvrdej skaly. Pracovité mravce strážili nebezpeční bojovníci s veľkými hryzadlami, ktorých sme mohli ochutnať ako súčasť veľmi pikantnej omáčky, podávajúcej sa k mäsu. Na stolovej hore žijú aj opice nosále, ale nám sa podarilo odfotografovať iba jediný exemplár, aj to zdiaľky a od chrbta. Hora bola domovom dvoch druhov vtákov. Lastovičiare nám robili spoločnosť aj cez deň, kým slepé guacharos, ktoré majú okolo nosa fúzy, slúžiace na zachytávanie vibrácií, vylietavali von iba v noci, aby z paliem pod horou vyzobávali semená. Raritou boli malé ropušky, ktoré mali veľkosť nechta. Farbou sa podobali natoľko povrchu, že ich nebolo možné takmer zbadať.
Do civilizácie po vlastných
Keď končil náš pobyt, s vrtuľníkom a veľkou časťou výstroje odletel iba Braňo. Ostatní sme zobrali spacáky a naľahko sa vybrali pešo do Santa Eleny. Z hory viedol chodník, ktorý nás cez skalnú rampu zaviedol do džungle, hmýriacej sa množstvom nádherných kolibríkov. Nasledoval dvojdňový pochod cez savanu, ktorú Indiáni pravidelne vypaľujú, aby sa zbavili nebezpečných hadov a komárov, s ktorými sme sa (našťastie) nestretli. Horiace savany boli aj nádherným nočným divadlom pri pohľade z vrcholu stolovej hory. Po pohodovom putovaní nám prišiel oproti Braňo na prenajatom džípe a privítal nás veľmi dobrým miestnym pivom, ktorým sme oslávili ukončenie exotickej expedície.
Pred odchodom nás čakal prehliadka Caracasu, kde boli viaceré zaujímavé múzeá. Pre našinca bola prekvapením cena nafty, keď liter stál v prepočte dve koruny, preto sme vo veľkej miere využívali staručké americké taxíky. Okrem moderného centra sme navštívili aj okrajové slumy žiariace sýtymi farbami, ktoré rozdal prezident chudobným obyvateľom.
V noci sme na radu domácich nechodili von, pretože to bolo nebezpečné. Expedícia za krásami Venezuely vo vzduchu, na zemi i pod zemou mala svoje čaro a bola jednou z najkrajších, ktorú som absolvoval.
Podľa rozprávania
Petra Medzihradského
pripravil Jozef Šprocha.
Snímky Peter Medzihradský

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  2. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  3. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  4. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  8. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  9. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  2. ADLO sa presťahovalo bližšie k zákazníkom
  3. Changes to the System of Remedies under the Amendment to the PPL
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  6. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  8. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  9. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  10. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 33 063
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 101
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 752
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 332
  5. Aká je chémia vôní 9 568
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 348
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 704
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 595
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 083
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 585
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pozitivita je na úrovni 18,43 percenta

Laboratóriá v nedeľu otestovali 1 063 vzoriek, pozitívnych bolo 196, z toho 29 v Trenčianskom kraji. Počet úmrtí pacientov na COVID-19 stúpol o 23.

ilustračná foto

Nové číslo týždenníka MY Považský Obzor už v predaji

čaká na vás 36 strán zaujímavého spravodajstva, zaujímavostí aj športu.

Nové číslo týždenníka MY Považský Obzor

GALÉRIA: Čaro Vianoc na vašom stole

Pozrite si galériu krásnych výtvorov v podobe adventných vencov našich čitateľov.

Projekt odpadového hospodárstva bude reprezentovať na medzinárodnom fóre

Inovatívny projekt odpadového hospodárstva v obci Košeca v Ilavskom okrese bude jedným zo šiestich projektov, ktoré budú Slovensko reprezentovať v medzinárodnom finále súťaže Za

V Košeci majú moderné odpadové hospodárstvo

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

V Kysuckom Novom Meste majú unikátny adventný veniec

Ide pravdepodobne o najväčší adventný veniec v Žilinskom kraji. Jeho výška je až 3,5 metra. Na jeho výzdobe pracovalo osem ľudí počas niekoľkých týždňov.

V trnavskej nemocnici je pozitívne testovaných takmer sto zamestnancov

Počet hospitalizovaných pacientov s COVID-19 je vo Fakultnej nemocnici v Trnave približne rovnaký v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?