že darčeky, teda aspoň tie, na ktoré sa najviac tešíme, nosí Ježiško. Jedny Vianoce si Michal veľmi prial, aby pod stromčekom našiel bicykel. Jeho rodičia však chceli, aby bol tento darček do poslednej chvíle veľkým prekvapením. Ako to urobiť? Veď bicykel by sa ťažko balil, a aj keby to urobili, Michal by hneď podľa veľkosti a tvaru balíčka už počas večere usúdil, že je to dar, po akom mu dušička piští. A bolo by po prekvapení. Preto sa rozhodli pre malú lesť. U Valachovcov majú taký zaujímavý zvyk. Chodia po večeri pred rozdávaním darčekov von, aby prskavkami, ktoré zapaľujú, posvietili Ježiškovi na cestu. A práve tento čas sa javil ako vhodná chvíľa, keď mohli pod stromček dopraviť bicykel. Bolo však jasné, že to nemôže urobiť jeden z rodičov, lebo všetečný chlapec, ktorému nič neunikne, by okamžite zistil, že sa niečo deje. Preto dali kľúče susedke, ktorá bývala oproti a bola ochotná dopraviť veľké prekvapenie pre Michala pod stromček. Plán im v tie Vianoce perfektne vyšiel. A tak, keď sa rodinka vrátila po osvetľovaní cesty Ježiškovi domov, Michal otvoril dvere na obývačke, pozrel pod stromček a zostal stáť ako obarený. Nechápal, ako sa ten vzácny predmet – krásny novučičký bicykel pod ich stromček dostal, keď počas večere tam nič nevidel. V tej chvíli osemročný Michal uveril, že darčeky naozaj nosí Ježiško. Veril tomu až do svojich deviatich rokov. A kedy sa záhada objasnila? Až keď mal trinásť, vtedy náhodne nič netušiaca susedka záhadu konečne vysvetlila.