Keď Ježiško utekal oknom...

m vekom sa zvonček vytratil a obdarúvali sme sa už normálne. Čaro sa čiastočne vytratilo.
Keď som sa oženil a narodili sa nám deti, Vianoce ma opäť začali baviť. Rozmýšľali sme vždy vopred s manželkou, čo našim dvom deťom kúpiť, aby ich to potešilo. Aby sme nemuseli písať klasické listy Ježiškovi, jednoducho sme im oznámili, aby nám nadiktovali, čo chcú s tým, že list napíšeme a odošleme.
Po kúpení darčekov nasledovala fáza ukrývania, aby efekt prekvapenia bol čo najväčší. Asi sa nám to darilo, pretože radosť po rozbalení balíčkov bola nefalšovaná. Najväčším problémom bolo umiestnenie darčekov pod stromček, aby mali dojem, že ich nosí skutočný Ježiško.
Pokiaľ boli veľmi malí, stačilo ich zobrať do vedľajšej izby, jeden z nás nachystal prekvapenie pod stromček, zazvonil a išlo sa na vec. Parádny kúsok sa mi podaril, keď mal syn asi päť a dcéra dva roky. Syn ako škôlkár mal už na základe rozhovorov s kamarátmi určité pochybnosti, preto nás nečakala ľahká úloha. S prípravami som začal ešte pred večerou a využil som, že na vonkajšom okennom parapete v kuchyni bol napadnutý sneh. Zobral som topánky a urobil niekoľko odtlačkov smerujúcich na dvor. Potom stačilo ísť von nakŕmiť sliepky a stôp vedúcich poza kurín až k susedovmu plotu bolo dosť.
Večera bola ako každá iná, to znamená v expresnom tempe, lebo deti nemohli vydržať, kedy konečne pôjdu pozrieť pod stromček, lebo pred večerou pod ním nebolo vôbec nič. Keď sme dojedli, manželka oboch nasmerovala do kúpeľne, kde sa museli poriadne poumývať. Za ten čas som s prehľadom umiestnil všetky darčeky pod stromček, odišiel do kuchyne, ticho otvoril okno a zazvonil. Nasledovali výkriky a obaja sa hnali do obývačky. „Darčeky, darčeky, Ježiško priniesol!“ Namiesto toho, aby ich najprv rozbalili, pribehli za mnou a začali vyšetrovať, ako ich mohol Ježiško priniesť, keď žiadneho nevideli. „Pozrite, bežal cez kuchyňu, odtiaľ skočil do záhrady. Kým som pribehol k oknu, už sa šplhal cez susedov plot, aby aj tam deťom doniesol darčeky,“ dodal som s vážnou tvárou. Deti neverili, ale pohľad na odtlačky topánok na okne a v záhrade ich presvedčil.
Dnes sa už z tejto príhody iba smejeme a darčeky si dávame normálne. Možno túto fintu niektorý z nich použije vtedy, ak bude mať vlastné deti.