nských akciách. Vtedajšia doba posúvala akosi do repertoáru podobných zoskupení nielen slovenské či české skladby. „Neikedy to nebolo najľahšie nacvičiť, mali sme v programe aj ruské piesne, no súbor fungoval,“ spomína si Oľga Cíbiková. Členovia chodili na skúšky, Osvetová beseda, pod ktorú patril, zabezpečovala vystúpenia, kostýmy...
Okrem žien a niekoľkých mužov časom fungovali aj žiačikovia, no speváckemu súboru nebolo dopriate pôsobenie viac ako dvadsať rokov. Ťažko povedať, či sa pod jeho koniec podpísala „nová doba“, ale po roku 1989 zanikol. „Nemali o nás záujem, neoslovil nás ani nový starosta,“ hovorí Cíbiková. Zbor sa rozpadol a bol by zostal iba v kronikách obce či myslí jeho členov. „Viackrát sme si naň pri rozhovoroch spomenuli, a tak ma napadlo, aby sme skúsili jeho činnosť obnoviť. Z pôvodnej zostavy sa mi podarilo prehovoriť dvanásť členiek,“ konštatuje s úsmevom pani Oľga.
Slovo dalo slovo a prišlo prvé oficiálne vystúpenie obnoveného zboru. Početného obecenstva sa ženy nezľakli, a predstavili sa na júlových hodoch na Annu. „Niektorým už možno neslúži sluch ako kedysi, ale som rada, že si trúfli. Teší ma účasť mladšej generácie, napríklad dcér našich členiek. A čo muži? Budú,“ sľubuje šéfka zboru. Ten zostáva zatiaľ bez mena, no to vraj zatiaľ nepotrebuje. Potrebuje spievať, prezentovať sa, ako tomu bolo na Silvestrovskom stretnutí, ktoré pripravila Jednota dôchodcov Slovenska v Tuchyni, ktorá súbor zastrešuje.
Speváčky potrebujú hudobníka, ktorý by dokázal podfarbiť niektoré skladby. Kde ho však vziať? V obci síce existujú dve kapely, ale tadiaľ cesta hudobného sprievodu nepôjde. Spolupráca s niekoľkými hudobníkmi skončila predčasne. Osloviť chcú hudobníkov v základne či základnej umeleckej škole, ktorá má v obci pobočku.