univerzity, aby sa pozrel na otázky demokracie a politického pluralizmu očami odborníka.
Ako hodnotí politológ z hľadiska politickej kultúry a vývoja demokracie v komunálnej politike to, že nejaký kandidát na primátora je zo strany, ktorá vstúpi predtým do širšieho koaličného bloku s inými stranami a vďaka tomu porazí opozičných kandidátov. Po volebnom víťazstve však neplní jeho strana záväzky, ku ktorým sa zaviazala v koaličnej dohode? Je takýto postup v poriadku?
Otázka patrí medzi kľúčové otázky demokracie a demokratizmu, pretože ide o podstatu pluralizmu, teda možnosti výberu medzi kandidátmi, aj medzi variantmi výkonu politickej moci. Každý kandidujúci subjekt by sa mal prezentovať svojou špecifickou ponukou pre občanov, ktorá dáva možnosť výberu. Ak nie je schopný zaujať príťažlivosťou a občianskou užitočnosťou svojej ponuky, jednoducho prepadne vo voľbách. Ak sa spájajú viaceré ponuky, ide vlastne o „čiastočných kandidátov“ ktorí jednotlivo znamenajú málo, spoločne vytvoria jedného prospešného politika. To nie je postačujúce pre slobodný, nezávislý výkon moci, pretože nejaké dohody predurčujú spôsob aj cieľ politického rozhodovania a občan sa dostal mimo rozhodovací proces, nie je určujúcim činiteľom pri tvorbe rozhodnutí, čiže demokracia je nahradená mafiánskymi dohodami. To iste platí pri predvolebných dohodách akýchkoľvek subjektov, nielen jednotlivcov, ale aj strán. Spoločnosť je pluralitná a tomu má zodpovedať aj kandidátska ponuka. Zároveň je to tak, že v politike ide o moc a existencia politiky je podmienená ekonomickými záujmami. Každá skupina si stráži, aby obsadila určujúce miesta svojimi ľuďmi. Najmä v miestnej politike sa presadzujú prioritne skupinové záujmy, občianske potreby iba vtedy, ak korešpondujú s tými prvými. Preto nevidím problém v tom, či strana obsadí miesta svojimi príslušníkmi, ale aké vonkajšie záujmy chcú títo ľudia obhajovať. Strany nemajú vypracovanú technológiu vládnutia, a preto sa nenamáhajú so skrývaním skutočných cieľov. Preto žiadne čestné dohovory nemôžu mať skutočnú váhu.
Predvolebné dohovory sa realizujú opäť iba v limitoch realizácie skupinových záujmov. Občania to buď vidia alebo cítia, a to je hlavný dôvod, prečo nechodia voliť. Neveria v zázračný príchod čistých ľudí. Politici, ktorí si myslia, že uzatvárajú politické dohody, sa mýlia. Tie môžu mať životnosť iba v súčinnosti s ekonomickými záujmami vplyvových skupín. Preto sa netreba diviť žiadnej „zmene“ v dohovoroch, ony boli účelové, po skončení akcie prestávajú platiť.
