Prvý variant: O šiestej budíček, o siedmej sadne do autobusu smerom do Púchova. Vyučovanie v gymnáziu sa začína o ôsmej. Druhý variant: Už o piatej budíček, o šiestej skáče do vody púchovskej plavárne. Trénuje do siedmej, pol ôsmej, aby stihol školu. Niekedy sa naobeduje počas prestávky alebo po vyučovaní o jednej. Od druhej do štvrtej má tréning, o pol piatej autobusový spoj. Domov sa dostane o piatej.
„Podľa obdobia, večer polhodinu-hodinu mám individuálny suchý tréning, najmä strečing. Sám. Nikto ma nekontroluje. V nedeľu som v posilňovni. Na cvičení sa vždy dohodnem s trénerom,“ dopĺňa program bežného dňa Martin. Tréner mu dôveruje „na diaľku“. „Martin bude napredovať, lebo sám chce niečo dosiahnuť, a to je najdôležitejšie. Bojuje sám so sebou a robí to nielen počas tréningu, ale aj vo svojom voľnom čase,“ dodáva jeho tréner Peter Bílik.
Prvé tempá
Do považskobystrickej plavárne Tomaníkovci nemajú ďaleko. Rodičia sa rozhodli dať Martina v šiestich rokoch do kurzu plávania spolu s mladšou sestrou. Tam obaja urobili prvé samostatné tempá s hlavou nad hladinou. Voda však zostala Martinovým živlom. Trénoval do štrnástich rokov pod vedením Jozefa Bacmaňáka, neskôr Miroslava Skladanyiho. Medzníkom v jeho ďalšom športovom vývoji bolo zatvorenie krytej plavárne kvôli rekonštrukcii. Preto v roku 2002 prešiel do tercie športového osemročného gymnázia v Trenčíne. Dovtedy bola jeho spolužiačkou aj mladšia sestra. Vlani však zmenil školu i trénera. „Chcel som odísť z Trenčína, hľadal som školu a súčasne aj možnosť trénovania. Púchov a ŠK Matador mi vyhovovali najviac. V tesnej blízkosti školy je aj bazén. Takto sa mi to páči,“ zhodnotil svoje rozhodnutie Martin. Do školskej lavice zasadne veľakrát ešte s mokrými vlasmi. Doslova. Že je športovec, to jeho pedagógovia vedeli, ale že plavec? „Niektorí sa to dozvedeli po troch mesiacoch, akosi automaticky ma zaradili medzi futbalistov,“ spomína.
Prvá medaila
„Dokiaľ bol v považskobystrickom plaveckom oddieli, deti súťažili na krajských majstrovstvách žiakov, no až v Trenčíne začalo pre Martina plávanie s plným nasadením,“ upresnil otec. Mama dopĺňa, že na prvých majstrovstvách Slovenska štartoval, až keď bol v Trenčíne, aj keď dovtedy výkony dosahoval, nezúčastňoval sa ich. Na nominovaných prvých majstrovstvách republiky získal tretie miesto a prvú medailu za 100 m znak. Bolo to 14. decembra 2003.
Vylepšoval C-limit
Ktorý čas ho najviac potešil? „Vlani na Austria mítingu som zaplával C-limit na 100 metrov znak časom 59,72 s pre svoje prvé juniorske majstrovstvá Európy v dlhom bazéne na Malorke. O mesiac na to som na otvorených majstrovstvách Rakúska B-limit vylepšil na 59,48 s a na samotných majstrovstvách dosiahol A-limit 58,58 s,“ hovorí Martin. Na 100 m znak sa umiestnil na 13. a na 50 m znak na 12. mieste.
K najobľúbenejšej Martinovej disciplíne znak mu tréner Peter Bílik na pohárových súťažiach priraďuje aj motýlika či voľný spôsob. Tak to bolo i na posledných majstrovstvách Slovenska pred Vianocami, kde ich plával v štafete i sólovo. No majstrovský titul si, samozrejme, vyplával na 100 m znak za 56,96 s a tiež ďalšie tri striebra a dva bronzy. „Čo mu poviem, to splní, je to šikovný chlapec, presný, poctivý a okrem toho sa aj dobre učí v škole. Len samá chvála sa dá na neho povedať. Je síce trošku ukecaný, povie, čo si myslí, to nie je na škodu, ja mu to zamietnem a je (smiech),“ popisuje Martinovu povahu jeho tréner Bílik.
Nové možnosti
V zahraničí Martin absolvuje najmä pohárové súťaže v Česku, Rakúsku a Poľsku. Ako nádejný junior reprezentoval vlani v júni na ázijsko-európskych športových hrách mládeže v thajskom Bangkoku. Pre slovenskú výpravu vybojoval striebro na 50 m znak časom 28,40 s. Vlani na prelome januára a februára absolvoval trojtýždňové sústredenie v Brazílii. Do tímu ho vybral reprezentačný tréner Karol Máčik. Na tohtoročné sústredenie „zaletí“ do tepla, do Južnej Afriky. Príležitosť trénovať v Juhoafrickej republike dostal už ako senior, medzi ktorých sa zaradil od tohtoročného januára. „Otvárajú sa mu nové možnosti,“ skonštatoval otec.
Preteká nielen v špičkových bazénoch
Martin za najlepší bazén považuje ten vo Viedni, ale v Žiline sa mu tiež výborne pláva. „Uprednostňujem dlhšie bazény. Ak ideme do zahraničia, tak do špičkových bazénov, a tie sa dajú porovnať aj s našimi slovenskými. Niektoré „otrasné“ by mali radšej zavrieť. Dá sa to napokon nejako vydržať...,“ hovorí.
Medzi divákmi nechýbajú jeho rodičia. „V nabitom hľadisku pri bazéne v zahraničí to vrie, no u nás – zopár rodičov, ostatné osadenstvo sú pretekári a tréneri,“ vidí rozdiel otec. Martinovi sa pláva dobre, keď má plnú oporu v rodičoch, priateľke a palce mu drží i sestra.
Prázdniny naraz v škole i bazéne
Zimná a jarná plavecká sezóna sa končí majstrovstvami Slovenska. Jedny boli týždeň pred Vianocami, druhé prvý júlový víkend. Pohárové preteky zas od októbra do marca-apríla. Kto sa chce dostať na vrcholové podujatia, musí dosiahnuť stanovené limity. Martin určite dá o sebe vedieť a chce sa presadiť. Darí sa mu nielen vo vode, ale aj v škole. Na polroku počíta s jednotkami, no pochybuje nad fyzikou, vraj tam to bude ťažšie. „Beriem školu i plávanie rovnako,“ tvrdí výborný žiak a nádejný plavec. Počas letných prázdnin a obdobia Vianoc mal voľno nielen v škole, ale i v bazéne.
Autor: zum