ptománie, agresivity, predovšetkým verbálnej, čiastočne aj fyzickej. „Pracujeme na vopred určenom edukačnom programe, založenom na vypracovanom režime dňa. Deti od rána do večera majú presne určené činnosti od príchodu zo školy, prípravu na vyučovanie až po záujmovú činnosť. Večer majú ešte jednotlivé služby. Ich činnosti sú spracovávané vychovávateľom do bodového systému a ten presne určuje, od koľko bodov do koľko budú mať výhody. Málokedy sa stáva, že dostanú sankcie. Sú to deti ctižiadostivé, celkom sa nám darí,“ upresňuje vychovávateľka Ľubomíra Melišová. Ak deti dodržia režim dňa, môžu byť dlhšie vonku, majú osobné voľno, môžu ísť za kamarátom alebo si ho pozvať. V opačnom prípade nemôžu sledovať program televízie alebo majú obmedzenú vychádzku. Problémy správania sa majú aj v škole.
„Vytvorili sme špeciálny odborný tím, v ktorom sú psychologička, špeciálny pedagóg, spolupracujeme aj s pedopsychiatrom. Deti navštevujeme, pravidelne kontrolujeme a psychologička s nimi vedie rozhovory a terapeutické sedenia,“ dopĺňa Ľ. Melišová. Spolupráca so školou je v dennom pláne, najmä telefonickým kontaktom, ale i pravidelné piatkové návštevy priamo v škole.
Zatiaľ s prácou diagnostickej skupiny a špecializovanej skupiny majú v detskom domove iba dvojročné skúsenosti, no aj toto obdobie hovorí v prospech ich zriadenia.
„V Trenčianskom kraji sú dve diagnostické skupiny, jedna z nich je u nás. V praxi to znamená, že každé dieťa, ktoré príde do detského domova, je najskôr umiestnené v diagnostickej skupine, kde sa okamžite začína intenzívna práca s dieťaťom a jeho rodinou. Tu môže byť dieťa najdlhšie pol roka. Po tomto období sa vracia späť do svojej biologickej rodiny, alebo sa preň vyhľadá náhradná rodina, alebo je umiestnené v samostatnej výchovnej skupine rodinného typu. Pokiaľ má dieťa vážne výchovné problémy, je umiestnené v špecializovanej skupine zameranej na poruchy správania sa. Pobyt v diagnostickej skupine sa využíva aj na vykonávanie výchovného opatrenia uloženého dieťaťu súdom. Táto forma výchovného opatrenia má pre dieťa veľký význam, pretože, ak sa u neho podchytia výchovné problémy hneď v začiatkoch, je šanca, že sa ich podarí odstrániť a dieťa sa zhruba po polročnom pobyte u nás vracia späť do svojej rodiny a svojej školy, nemusí byť umiestnené pre výchovné problémy v reedukačnom zariadení,“ hovorí riaditeľka detského domova Milena Lengyelová.
Za minulý rok mali takto umiestnených 5 detí a všetky sa vrátili späť do svojho predchádzajúceho prostredia. Podľa informácií sa u nich predchádzajúce vážne výchovné problémy neobjavili. Je to súčasne veľká odmena najmä pre rodičov, ktorí sa rozhodli svojmu dieťaťu pomôcť riešením jeho výchovných problémov.
M. Lengyelová uviedla, že o vytvorenie špecializovanej skupiny usilovali dávnejšie, ale umožnil im to až nový zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. „Význam špecializovanej skupiny, zameranej na poruchy správania sa vidíme najmä v tom, že s dieťaťom sa na eliminácii jeho výchovných problémov pracuje v otvorenom prostredí, ktorým detský domov je a nemusí byť hneď umiestnené v reedukačnom zariadení (ľudovo v polepšovni). Táto špecializovaná skupina tvorí mostík medzi detským domovom a reedukačným zariadením, pretože dieťa po opustení brán reedukačného zariadenia má problém žiť bez sústavného dohľadu a dozoru. Napriek tomu vždy boli, sú a budú deti, pre ktoré je reedukačné zariadenie jediným možným riešením,“ hovorí.
Zo skúseností je známe, že čím skôr rodina, škola alebo všetky kompetentné inštitúcie začnú problém dieťaťa riešiť, tým je väčšia šanca na jeho vyriešenie. Najčastejším dôvodom neúspechu je práve dlhé odkladanie riešenia problému dieťaťa a nespolupráca vlastnej rodiny dieťaťa. „Veľkou škodou je aj nezáujem liečebných a špeciálnych pedagógov o prácu v takomto zariadení, pretože aj ich pôsobením by sme sa ešte rýchlejšie posúvali pri výchovných problémoch v prospech dieťaťa,“ myslí si M. Lengyelová.
Autor: zum
