Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Rozcrew

Naposledy sme ich videli vystupovať na Deň detí pred kinom Mier. V programe bolo ako ťahák pripravené vystúpenie superstar Barbory Balúchovej. Chalani z Rozcrew – hip-hopovej tanečnej skupiny z CVČ Považská Bystrica išli na javisko tesne pred ňou.

Búrlivý ohlas mladého publika bol dôkazom toho, že hip-hop nielen ako tanec, ale aj ako životná filozofia, čiže celá subkultúra, prenikol aj do života v slovenských mestách, Považskú Bystricu nevynímajúc. I tu má medzi mladými veľkú podporu. Zašli sme teda do centra voľného času, kde chodia chalani Peter, dvaja Mišovia, Jaro a Maťo vždy v stredu a štvrtok večer trénovať, aby sme sa s nimi porozprávali o tom, čo v posledných rokoch napĺňa ich život.
Hip-hop a break dance – forma úteku zo stereotypného anonymného života veľkomesta
Do centra chodia trénovať chalani z Rozkvetu takmer tri roky a všetci svorne tvrdia, že hip-hop je nielen o tanci, že je to tak trochu aj životný štýl mladých, v ktorom hľadajú cestu k oslobodeniu, vyjadrujú svoj postoj k spoločnosti, kde podľa nich ťažko nachádzajú uplatnenie a priestor. Takže hip-hop tak trochu kopíruje boj o prežitie, v ktorom vyhráva ten najlepší, najsilnejší. „Je to sídlisková kultúra. Nemôže predsa nikto od nás čakať, že budeme tancovať odzemok a hrať sa nejaké hry na pažiti, či vznášať sa v rytme valčíka. Sme sídlisková mládež. Hip-hop vzišiel z toho, čo nám tento životný priestor ponúka, z reálu. Tanec je o voľnosti, je o tom, že niekedy človek dokáže aj nemožné, o veľkej energii, ktorá je v každom mladom chalanovi či babe. Tú energiu dostávame v tanci von. Je to fantastický relax. Neviem si predstaviť, že by som mal „dubeť“ pri telke,“ povedal nám Jaro Michvocík, ktorého považujú ostatní chalani za špicu, lebo zvláda aj ťažšie veci, kvôli usilovnému tréningu a vďaka svojej sile. Hip-hopová subkultúra však nie je len o tanci, teda o menej náročnom hip-hope či akrobatických figúrach, ktoré sú v breakedance. K nej patrí aj rapová muzika, skateboarding a grafitti. Čoskoro sa tam možno naplno pretlačí aj parkour, zdolávanie rôznych prekážkových dráh, keď sa mladí štengrujú, kto skočí lepšie a zdolávajú často aj nebezpečné výšková rozdiely. Kultovým filmom v tomto smere je Okrsok 13 a postava nekompromisného bojovníka za spravodlivosť z problematickej štvrte Leita.
Nie sme žiaden pouličný gang, len tanečná skupina
Chalani z Rozcrew sa venujú tancovaniu. Peťo a jeden z Michalov, ktorému nikto nepovie inak len Zajo, sa naživo s tancom stretli prvýkrát počas triedneho večierka v škole. „Boli sme vtedy so Zajom šiestaci. Spolu s nami mali v ten deň večierok aj o rok starší žiaci. Naša spolužiačka mala medzi nimi sestru. Poprosili sme učiteľky, či by sme nemohli mať spoločnú diskotéku. Prišli dvaja starší chalani, Peter a Miňo, a začali ukazovať nejaké základné prvky z breakedance. Vtedy som na nich pozeral trochu prekvapený a myslel som, že by som niečo podobné nikdy nedokázal. Veľmi sa mi páčilo, čo robili, no neodvážil som sa napodobňovať ich. Vyskúšal som niektoré figúry až doma a išlo to. To bol môj úplný začiatok,“ zdôveruje sa Peter. Spoločne potom ešte so spolužiakom Majom a Mišom začali trénovať. Darilo sa, nadšenie ich však postupne opustilo. K hip-hopu a braku sa dostali aj v „devine“, keď sa pripravovala školská akadémia. Nacvičili si choreografiu a mala obrovský úspech. Potom prišla súťaž, na ktorej sa umiestnili, čo ich utvrdilo v tom, že to robia dobre. Neskôr dostali ponuku trénovať v CVČ pod vedením Vladimíra Melúcha. Jaro, druhý Michal a Majo sa k skupine pridali neskôr. Všetko bola otázka šťastnej náhody. Jaro už predtým tancoval. V začiatkoch ho podporil učiteľ telesnej výchovy. Dovolil mu trénovať v telocvični V. ZŠ.
Talent musí byť, ale dôležitejší je tvrdý tréning
Keď sme prišli do tanečnej sály v CVČ, na naše prekvapenie bola plná chlapcov rôznych vekových kategórií a tmolilo sa tu aj zopár dievčat, ktoré sa prišli prihlásiť, aby sa naučili tancovať hip-hop a breakdance. „Netušil som, že záujem bude až taký veľký. Musíme ich vyskúšať, povyberať a rozdeliť do skupín. Všetkých by sme nezvládli,“ hovorí Peter. Vie, že nacvičiť vystúpenie nie je jednoduché. Študuje konzervatórium v Žiline - hru na klavír a dobre pozná, že aj tu treba drieť. „Talent je jedna vec, ten musí byť, predovšetkým však treba tvrdo trénovať. Najhoršie je to cez prázdniny. Dvojmesačný výpadok, keď je centrum zavreté, je dlhá doba. S cvičením vonku je problém. Ak chcete byť naozaj dobrý, treba sa stretávať častejšie ako dvakrát do týždňa. Niečo zaberie dôkladná rozcvička, bez nej to nejde. Raz som sa o to pokúšal a natrhol som si šľachu. Potom nacvičovanie figúr, príprava choreografie, keď nastúpi občas búrlivá výmena názorov. Musíme zároveň sledovať, čo nové sa deje,“ zasväcuje nás do tréningov Peter. Sledujeme rozcvičku a sme prekvapení, čo niektorí chalani dokážu. Takmer ako baletky. Hlboký predklon, rukami chytiť vystreté končatiny, hlavou sa dotknúť kolien. Potom uvoľnenie a za tým hneď – šnúra, hlboký predklon a pritisnúť vrchnú časť tela až na zem s predpaženými rukami. Žiadne návody, osobní tréneri, či niečo podobné. Chalani na mnohé veci prišli sami, čítali, hľadali na internete... Trvajú však na tom, že nebyť trénera V. Melúcha, ktorý sa ich na začiatku ujal, nebolo by z tancovania nič. „Ohybnosť a sila, tie sú pri breakedance veľmi dôležité. Treba posilňovať a robiť strečing – teda rôzne naťahovačky. Posilňovaním sa však nemyslí to klasické, akože hurá – ideme trénovať na svalovcov. Kulturista by nikdy tanečné figúry nezvládol. Nie je dosť ohybný. Jednoznačne je však predvádzanie akrobatických figúr breakdance náročné na fyzickú silu. Dievčatá sa preto radšej venujú hip-hopu. Tam je menej akrobacie a viac tanca, krásy pohybu,“ vysvetľuje nám Maťo Chovaník, ktorý je z chlapcov najvyšší. Tvrdí, že výška nie je problém, vie sa s tým vyrovnať.
Ak je dobrá choreografia, dá sa tancom veľa povedať
Ide o to predviesť sa, ukázať, kto z koho, kto je lepší. Niekoľko ľudí sa zíde, pôvodne to bolo na ulici, a začína provokačná gestikulácia, fiktívny boj – uprocking. Potom nastupujú figúry – windmill, headspin ...(točenia na chrbte, hlave a iné) spojené s tancom v stoji (toprock) a tancovaním na zemi (floorrock). Druhí chcú mať navrch, a tak pridajú niečo viac. Kto sa predvedie lepšie, je víťaz. Niekedy môže ísť akoby o tanečné divadlo spojené s pantomímou, napodobovaním pohybu robotov, bábok či komiksových figúrok. Dôležitá je vtedy myšlienka. O tom je skôr hip-hop. Nezanedbateľná je mimika a gestá. „Mali sme nacvičenú pred troma rokmi takú choreografiu na školskú akadémiu. Vtedy som to ešte robil s Majom, ktorý s nami dnes necvičí. Bolo to super. Vystúpenie sme nazvali Bábka. Jedného z nás sme privliekli na pódium na chrbte, postavili sa nad neho na stoličku a poťahovali sme za neviditeľné nitky. Robil to, čo sme chceli. V istom momente sa však zobudil, spamätal, oslobodil, vytrhol sa svojim ovládateľom a začal byť sám sebou. A vtedy začal medzi nami a ním na javisku boj. V prvej časti to bolo skôr o hip-hope a v tej druhej, keď sa oslobodil, to bol skôr breakedance,“ spomína Peter. Zajo, ktorí vedľa neho sedí, rýchlo vysvetľuje, že to nebolo nacvičené len tak. Aj tu išlo o reál. Bábka bola v tomto prípade kladná postava, ktorá sa vzoprela tomu, aby ju niekto ovládal. „Nedopadlo to dobre. Zomrel som,“ spomína si Zajo a hodí na nás veľavravný, ironický pohľad. Čo chceli chalani tancom povedať? Možno to, že snaha po dosiahnutí slobody ducha občas nekončí dobre. Práve kvôli tomuto muselo už padnúť zopár hláv.
Všetko by to malo byť o slobode, nie o chaose
Popri škole, tréningoch, povinnostiach doma nemajú v poslednom čase chalani veľa času na vymýšľanie podobných choreografií. Vedia však všetci veľmi dobre, že bez predstavy a nejakej myšlienky na začiatku to nejde. Neuznávajú , keď si niekto najprv nacvičí tanec a hudbu pustí k tomu. „Z toho je potom taká čudná zostava. Tanec mimo, muzika mimo. Nie je to už sloboda, ale chaos. My sa snažíme napasovať tanec a akrobatické prvky na hudbu. Na súťaži sa posudzuje náročnosť figúr, aj celkové prevedenie,“ zasväcuje nás Peter. „Samozrejme, že aj improvizujeme, musíme však dopredu aspoň približne vedieť, čo náš spolutanečník urobí.“ Priznáva spolu s ostatnými, že občas boli aj nejaké tie úrazy. Natiahnuté šľachy, vykĺbenia, odreniny... Našťastie, žiadna zlomenina. „Niektorí profesionáli si dávajú vykĺbiť ruky v ramenách aj nohy v panve, aby boli ohybnejší. Deformujú si telo, kvôli tomu, aby dokázali viac. To by som nikdy neurobil, to už je fanatizmus,“ hovorí Zajo a hovorí, že tanec je o dobrom pocite, a nie „driapaní sa“ hore. Keď sa pýtame, či sa na diskotékach tancuje to, čo trénujú, tvrdia že áno. Zdôveria sa však aj s tým, že v meste sa chodí na takéto akcie skôr piť a biť. Sťažujú sa na rypákov, ktorí vyhľadávajú bitky a nesedia im ani hip-hoperi, lebo vidia isté prepojenie na černošské, arabské a rómske menšiny. A tak môže byť štýl šiltovka, široké nohavice a tričko občas aj nevýhodou. Peťo, ktorý prišiel na prvý konkurz záujemcov o tancovanie hip-hopu do CVĆ aj s frajerkou hovorí, že tanec mu pomohol, aby si ho všimla. A ako reagujú umelecké kruhy v škole na jeho tanečný úlet? „Profesorke sa páčilo, čo sme prišli predviesť do Žiliny na moje imatrikulácie na konzerve. Smiala sa, že ten tanec mi ide lepšie ako klavír.“
Chalani majú plány aj do budúcnosti. Chceli by sa dostať na poriadnu súťaž, čo nie je ľahké. Snívajú o tom, že raz budú takí dobrí, aby mohli nacvičiť choreografiu, v ktorej budú prostredníctvom hip-hopu a breakedance parodovať iný štýl – trebárs rock, o slušnom klube v meste, kde by sa mohli prezentovať rôzne hudobné a tanečné žánre. Nepáči sa im komercionalizácia tohto štýlu, ktorý stráca kontakt s ulicou, odkiaľ vyšiel. Rovnako aj boom v rapovej a hip-hopovej produkcii. Začína v poslednom čase podsúvať mladým mnoho braku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 322
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 465
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 229
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 725
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 446
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 401
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 582
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 495
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 263
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 059
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Obce v okrese Považská Bystrica si pomohli sami

Prípravy na testovanie finišujú. Armáda má v rukách koordináciu, no mnoho vecí si obce museli zaobstarať sami.

Andrej Torda, prednosta Okresného úradu v Považskej Bystrici
Duša Behu okolo Dulova Anton Dobrodenka behá celý život

Bežecký figliar z Dulova. Tváril sa, že nevládze, potom pridal

V malej obci Dulov býva väčšinu roka pokoj a ticho. Tretiu októbrovú nedeľu to tu ale žije, ide sa tradičný Beh okolo Dulova. Ten tohtoročný, slávnostný, sa však neuskutočnil. Dušou tohto podujatia je človek, ktorý vždy behával, beháva a behať bude, dokedy to pôjde, Anton Dobrodenka.

Dulovčania postavili pamätník Behu okolo Dulova. Druhý sprava Anton Dobrodenka.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Už ste čítali?