Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Iránsky sen je

„Vy ste sa asi zbláznili? Nerozmysleli ste si to? Chcete sa vrátiť živí? Som zvedavý, kedy sa objavíte v televízii, ako zajatci nejakého teroristického hnutia!“ Toľko názorov a pochybností o zdravom rozume, ako pred expedíciou do Turecka a Iránu, som ešt

e nepočul. A to som sa radšej nezmieňoval o tom, akým dopravným prostriedkom pocestujeme. Rodičom som radšej nepovedal, aký je náš skutočný cieľ. Zmenil som ho na Turecko, čo už pre naše „európske“ uši znie lepšie.
Do Iránu či do dôchodku?
„Irán je krajina, do ktorej by som sa rád pozrel ešte predtým, ako pôjdem do dôchodku.“ To boli slová Janka Kulinu, vedúceho Horolezeckého oddielu Slávia Žilina, ktoré boli na začiatku nádhernej expedície. Postupne, ako sme získavali bližšie informácie, začalo sa kryštalizovať aj jadro expedície. Janko Kulina, Martin Požár, Juraj Kuriš, Eva Švaňová zo Žiliny, Vilo Fekete z Bratislavy, Milan Luliak z Lysej pod Makytou a Lenka, Barča a Ivoš Jurištovci z Havířova. A samozrejme 30-ročná ávia (v Ivošovom vlastníctve), ktorá nás sprevádzala už na mnohých oddielových i neoddielových akciách. Nik nemal obavy ani strach. V podobnej zostave sa nám podarilo absolvovať Mont Blanc či pobyt v rumunských horách a pri mori. Raz do roka sa vieme vybrať na niektorý z bežkárskych maratónov zo série World Loppet. Poľsko, Francúzsko, Švédsko... Kto vie, kam nás zavedú nohy, pardon, bežky, nabudúce. Tentoraz sme šli spomenutou áviou a peši. Pomalšia jazda sa zdá pre neznalých nevýhodou, no tá sa mení na výhodu vo chvíli, keď treba variť alebo spať.
Napokon sme odišli
Konečne nastal deň D (teda noc), a my odchádzame zo Žiliny smerom Bratislava, Budapešť, Belehrad, Sofia, Istanbul. Odchod nebol bezproblémový. Namiesto o šiestej večer odchádzame o pol druhej ráno. Ivošovi skomplikovala odchod pracovná zaneprázdnenosť, no predsa len odchádzame.
Cesta necesta
Môžeme povedať, že sme v Turecku a 1700 kilometrov zdolávame za 48 hodín. Naša ávia neprejavuje najmenšie náznaky unavenosti. S nami je to už horšie. Zvládame nočný presun cez Ankaru, Kirikkale a Sungurlu do Bogazkale. Cestu pod Ararat sme si naplánovali po severnom Turecku okolo Čierneho mora, aby sme si mohli na chvíľu oddýchnuť od cestovania. Po ceste k moru sa zastavujeme v bývalom chetitskom hlavnom meste Hatuša (2000 rokov p. n. l.) a snažíme sa rozhýbať naše stuhnuté svaly prechádzkou po veľkom komplexe starých vykopávok a hradieb. V miestnej banke si vymieňame peniaze a snažíme sa vychutnať si za ne miestne špeciality, medzi ktoré má patriť aj pivo Efes.
Na pobreží stojíme v mestečku Unye, kde sme si našli tiché miesto len kúsok od mora. Nikým nerušené kúpanie v zátoke je balzamom na naše uležané kosti. Perieme si svoje oblečenie a pokračujeme po nádhernom čiernomorskom pobreží do mesta Trabzon. Tu sa zastavujeme len na chvíľu. Robíme zopár fotiek pri Ataturkovej soche, kupujeme jahňací, kurací kebab (tradičné turecké jedlo) a rýchlo do auta. Niektorí spať, iní šoférovať, ďalší navigovať. Začínam si celkom zvykať na tento každodenný kolotoč. Cez noc sa presúvame cez horské sedlá popod Mt. Kačkar až do divokého Kurdistanu (našťastie tma a hmla je taká, že nevidím na dno priepastí, ktoré lemujú našu cestu).
Pastieri a sprievodcovia
V Dogubayazite sa máme stretnúť s chlapíkom menom Parašut, ktorý by mal vybaviť povolenia výstupu na Ararat pre našich českých kamarátov. Oslovuje nás však chlapík menom Burhan. Tvrdí, že je Parašutov bratanec, a všetko, čo potrebujeme, nám vybaví. Nevieme, či mu máme veriť. Presviedča nás. Nakoniec zisťujeme, že aj tie povolenia, čo máme my, Slováci, sú nám nanič. Mustafa s Burhanom sú vlastníkmi cestovky a organizujú rôzne výjazdy v okolí Dogubayazitu a aj výstupy na Ararat. Ararat leží v blízkosti turecko-iránsko-arménských hraníc a je označený za vojenskú oblasť. Preto potrebujeme vodcu. Po dlhom vyjednávaní sme sa dohodli na cene. Od tohto okamihu sa nám snažia pomôcť vo všetkom. Ford Transitom nás nabalených vyviezli do výšky 2200 m n. m. Odtiaľto už len po svojich...
Za štyri hodiny sa dostávame do základného tábora vo výške 3400 m. n. m. Stany staviame kúsok od jurty (typický veľký stan kurdských pastierov), v ktorej bývajú Burhanovi rodičia. Celá rodina sa živí chovom oviec, kôz, mulíc a koní, pomocou ktorých vynášajú batožinu poslabším, ale solventnejším „horolezcom“. Večer nás pozývajú k sebe na večeru, a veru nešetria na nás. Sedíme vyzutí na veľkom koberci s prekríženými nohami a snažíme sa všetko zjesť, čo nám priniesli. Neúspešne. Nechceme ich uraziť, ale viacej sa do nás nezmestí. Eva, zdravotná sestra, ešte pozerá Ahmedovu (otec Burhana) nohu, do ktorej ho kopol kôň pri vynáške batohov francúzskym turistom. Podľa Evy zranenie nie je veľmi vážne, ale odporučila mu ísť na kontrolu k doktorovi do mesta.
Na druhý deň stúpame do výšky 3900 m n. m. Okolo obeda už staviame stany a relaxujeme. Treba si pomaly zvykať na redší vzduch. Ja s Maťom kvôli lepšej aklimatizácii ideme bez batohov do 4700 m n. m. a vraciame sa naspäť. Som prekvapený, ako dobre zvládam výšku. S dýchaním nemám problémy, len občasné zapichanie v hlave mi oznamuje, že už sa nachádzam dosť vysoko.
Veličenstvo Ararat
Burhan nariadil budíček na polnoc a začiatok výstupu o 1.00 h. Ráno mrzne, berieme len niečo na jedenie a pitie, cepíny a mačky. Za šesť hodín sme na všetci na vrchole Araratu (5137 m n. m). Na vrchole je víchrica, máme problém ustať to, a preto počas čakania na ostatných ležíme alebo sedíme. Našťastie, obloha je bez mráčikov a slnko aspoň trochu ohrieva vzduch.
Schádzame naspäť do prvého tábora, kde spíme hodinku (spánkom sa to veľmi nedá nazvať), a potom schádzame až do 2200 m n. m., odkiaľ nás berie Dolmuš do Dogubayazitu.
Mustafa nám dal kľúče od svojej kancelárie, aby sme sa v nej vyspali a netlačili sa v ávii. Toľko dôvery k cudzím ľuďom som ešte nezažil. Rozhodli sme sa, že všetok alkohol necháme v cestovke a po ceste späť sa zastavíme znova v kancelárii.
Pred odchodom do Iránu si chce­me pozrieť Ishak Pasa Palace, ktorý je kúsok od Dogubayazitu. Cesta prechádza okolo vojenskej základne. V Kurdistane (vo východnom Turecku) je bežné, že cesty sú posiate vojakmi, ktorí zastavujú autá a zisťujú totožnosť posádok. Ich účelom je zabrániť kurdským separatistom prevážať zbrane, výbušniny a veci, ktoré by mohli znovu pomôcť oživiť kurdské povstanie. My sme nemali s hliadkami žiadne problémy. Niektorí, keď videli, že sme cudzinci, len nám zamávali, iní sa snažili lámanou angličtinou nadviazať komunikáciu.
Blízko turecko-iránských hraníc je to však prísnejšie. Behajú mi zimomriavky po chrbte a nechápavo krútim hlavou, keď vidím ako 18-20-roční chlapci stoja alebo sedia za plotom a mieria na nás so samopalmi a guľometmi. Každých 10 m je barikáda z vriec naplnených pieskom. V rohoch základne a pri vstupnej bráne sú veže s ostreľovačmi. Samozrejme je zakázané fotiť. Vojenský výcvik som neabsolvoval, a asi preto mi to pripadá také zvláštne.
Ishak Pasa Palace je nádherné miesto, kde Kurdi chodia piknikovať, relaxovať a zabávať sa. Medzitým, ako my sme si odbehli pozrieť hrobku kurdského básnika, Vilo je pozvaný jednou mladou rodinkou na čaj a nejaké jedlo. Ďalej ho zasa prosia kurdské dievčatá, či by sa s nimi nemohol odfotiť. Okolo nás pobehujú malé detičky a snažia sa jednoduchými anglickými otázkami zistiť, odkiaľ sme a kam chceme ísť. Všade stretávame usmiatych a milých Kurdov, ktorí nás ponúkajú tureckými sladkosťami, ovocím, vodou...
Prichádzame k turecko-iránským hraniciam Gurbulag/Bazargan a začíname pociťovať nervozitu. Máme dobré víza? Nebudeme mať problémy s autom? Na tureckej strane ide všetko hladko. Po chvíli čakania sa otvorila obrovská železná brána a vchádzame na iránsku stranu colnice. Kontrola pasov prebehla bez problémov. Horšie je to s povolením pre naše auto. Behám od jedného colníka k druhému. Každý sa tvári veľmi vážne, popíja si čajík, potom lenivo vytiahne svoju pečiatku a orazí papiere od auta. Po hodine mám konečne poslednú pečiatku.
Hurá, sme v Iráne...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  2. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  3. Bezbariérové vozidlo
  4. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Ruža zmeny
  10. Úpravy automobilov pre ZŤP
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 988
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 228
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 975
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 801
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 566
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 178
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 515
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 202
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 138
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 906
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Bude FK Dubnica prepúšťať? Švec: Prišli sme o vyše 150-tisíc

Exkluzívny pohľad do vnútra dubnického futbalu.

Peter Švec pózuje s Marekom Kuzmom, jedným z lídrov Dubnice, ktorí ostali aj po minulej sezóne.

Po diaľnici uháňal rýchlosťou 207 kilometrov za hodinu, zinkasoval 800-eurovú pokutu

Trenčianski diaľniční policajti dnes popoludní namerali na diaľnici D1 v katastri mesta Ilava 43-ročného vodiča osobného motorového vozidla, ktorý prekročil maximálnu povolenú

ilustračné foto

DÔLEŽITÉ: Ak máte príznaky Covid - 19, k lekárovi nechoďte osobne

Obvodní lekári v okrese Považská Bystrica žiadajú pacientov, aby preventívne konzultovali svoj zdravotný stav telefonicky.

ilustračné foto

Ambulantní lekári žiadajú lepšie informácie

Zväz ambulantných lekárov vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby zjednotili pravidlá a informovali verejnosť.

ilustračná foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?