Považská Bystrica – Je desať hodín a my sadáme po telefonickom upozornení do redakčného auta, aby sme sa išli pozrieť na skupinku školopovinnej mládeže, ktorá postáva neďaleko reštaurácie Bajkal a veselo pofajčieva.
Podobný obrázok nie je zvláštnosťou
Azyl nám poskytla SZUŠ, ktorá má v blízkosti svoje priestory a sledovali sme, čo sa bude diať vonku. Ako nám prezradila Anna Kardošová, zástupkyňa tejto školy, takýto úkaz je už na dennom poriadku a deti sa často správajú ako utrhnuté z reťaze. Vyskakujú, vrieskajú, pobehujú hore-dolu, občas sú v takom zúboženom stave, že nevládzu stáť na nohách. „Máme s manželom vážne podozrenie, že okrem cigariet a alkoholu sa tu objavuje aj niečo iné,“ sťažuje sa. „Je ťažké to dokázať, ale boli sme svedkami toho, keď si mladí ľudia pichali drogy. Rodičia by sa mali dozvedieť, čo sa deje s ich deťmi, aby sa nestavali k tomuto problému chrbtom,“ podotýka.
Chvíľu mladých pozorujeme. Smejú sa, pofajčievajú. Z plastovej fľaše popíjajú tekutinu neznámeho pôvodu. Ťažko povedať, či je to alkohol. Jedno je však isté. Žiaci tam nemajú čo robiť, majú byť v škole. Keď sa k skupinke chlapcov pridávajú aj dve dievčatá, rozhodneme sa „zaúradovať“ a voláme mestskú políciu. O pätnásť minút sú pri Bajkale dvaja policajti. Zisťujeme to okamžite podľa toho, že dav sa bleskurýchle rozpŕchne do blízkych reštaurácií. Vonku zostávajú len dvaja chlapci a dve dievčatá, ktorým sa nepodarilo ujsť. Prečo nie sú v škole? Chlapci už majú pätnásť a tvrdia, že boli na kontrole u lekára. Po nej sa im do školy vraj už neoplatilo ísť, a tak sa vybrali za kamarátmi do krčmy. Dievčatá, ôsmačky, sú žiačkami základnej školy na SNP a tvrdia, že sú choré. „Ospravedlnenky vám nemôžeme ukázať, máme ich doma,“ okamžite nachádzajú vysvetlenie pre policajtov. Na otázku, prečo nie sú v škole, len myknú plecom. Nevedia si ani spomenúť, kde bývajú.
Kontrola v reštauráciách
Keďže mládež sa rozpŕchla, mestskí policajti začínajú kontrolovať aj neďaleké reštaurácie. Sú plné mladých z rôznych škôl - od obchodnej akadémie, hotelovej školy v Púchove, cez strojárske učilište až po niektoré základné školy. Niektorí sa vyhovárajú na chrípkové prázdniny, ďalší na lekára, iní mlčia. Obslužný personál si z toho, že reštaurácia je o desiatej plná žiakov, ktorí majú byť v škole, nič nerobí. A tak úradujú policajti. Dvoch chlapcov zo strojárskeho učilišťa berú do auta, aby ich odviezli do školy. Jeden z nich, prvák zo štvorročného maturitného odboru, má mať prax. Do školy sa mu však nechcelo, a preto, aby kamarát, ktorý sa bál dvoch písomiek, nebol taký opustený, rozhodol sa, že zostane s ním. Spolu posedávali v Bajkale. Druhý je vraj chronický záškolák, ktorý sa „ulial“ už viackrát. Tentoraz stiahol aj so sebou mladšieho. A ten? „Ospravedlnenku si napíšem sám. Mama si myslí, že som v škole. Nevie, že som nešiel,“ priznáva sa prvák. No nakoniec museli ísť do školy obaja. A rodičia? Zašli sme si za mamou prváka, ktorá pracuje v kuchyni jedného z reštauračných zariadení v meste. O tom, že syn v škole nebol, nevedela. „No ale zdal sa mi nejaký čudný, keď som mu telefonovala. To už sedel v autobuse a bol na ceste domov,“ potvrdila nám a ďalej dodala, že keď sa to dozvie otec, určite ho zderie. A druhý? Stará sa o neho údajne babka. Rodičia sú rozvedení, matka pracuje v zahraničí, otec o deti nejaví záujem. Stará mama výchovu chlapca nezvláda, a ten si robí, čo sa mu chce. A koľko takých sme v ten deň pristihli len v dvoch zo všetkých reštaurácií v meste? Asi dvadsať. Je pravda, že jedna zo škôl mala aj chrípkové prázdniny. Ale...
Záver?
Problém záškolákov v meste už dávno nie je len vecou rodičov, mestskej polície či školy, ale nás všetkých. Ak zvíťazí zdravý rozum a pocit zodpovednosti nás všetkých za zdravie mládeže, ktorá stále častejšie podlieha aj v Považskej Bystrici alkoholu, drogám a kriminalite, môže sa riešiť. Niekedy stačí varovanie, upozornenie a snaha upozorniť na problém. Mimochodom, nestretávame my všetci občas v uliciach mesta doobeda žiakov, ktorí nie sú v škole? A koľkokrát sme na tento problém upozornili?
