Po uliciach lietali staršie aj celkom malé strigy, všetky studne a odtoky z chalúp kontrolovali vodníci, v Dohňanoch vykonávala obhliadku po domoch smrtka (či si niekoho aj odniesla, sa nám zistiť nepodarilo), stretnúť ste mohli vyparádené cigánky, postaršie i s dieťaťom na rukách, prerastené bábätká, prasce a kravy, ktoré veselo medzi sebou trkotali, i strašidlá či rôzne postavičky neidentifikovateľného pôvodu ...
V Mestečku zastavoval vodičov v obci policajt so zaujímavým výstražným terčíkom. Vyobrazená na ňom bola polonahá kráska. Jeden z vodičov dokonca poznamenal, že má hroznú smolu, keď si vezie plné auto žien, počnúc manželkou a končiac svokrou. Prečo? Domnieval sa totiž, že by ho daná kráska čakala na rohu niektorej z obecných ulíc.
Klincom bláznivého fašiangového sprievodu v Mestečku bol László Kutil, ktorý nám prezradil, že sa mieni prihlásiť do najbližšieho výberového konania obce. Postrachom bola lekárka. Kto zazrel jej hrdzavý skalpel a ďalšie špeciálne medicínske inštrumenty, akiste ešte z prvej svetovej, ktorými bola rozhodnutá nezištne poskytnúť odbornú lekársku pomoc, okamžite radšej vyzdravel.
Inak to bolo v Lysej. Sprievody išli dva. Jeden, zložený zo starších masiek, bol strašidelný, na naše počudovanie miestnym deťom naháňala najväčší strach vypasená, ceckatá sviňa. Dospelí sa jej až tak nebáli, veď životná realita podľa nich prináša kadekoho a kadečo. V detskom sprievode, ktorý sa viezol na voze ťahanom dvoma koňmi, sme objavili aj tohtoročnú najmladšiu fašiangovú masku. Bola ňou sedemmesačná Katarínka Duchovná ako anjelik. „Dcérku som obliekala, keď spala. Vôbec neprotestovala. Ona je naozaj veľmi dobré dieťa. Nie je to náhoda, že vo fašiangovom sprievode je ako anjelik,“ povedala nám Katkina mama. Keď sme spolu so staršími maskami zavítali na dvor Pánikovcov, tak trochu sme domácim aj závideli. „Fašiangy, to je aj príležitosť na rodinné stretnutie. Vždy sa zídeme celá rodina. Navarí sa guláš, spieva sa, tancuje. Teraz je pekne, a tak môžeme byť na dvore. Dlho na to potom spomíname,“ prezradila nám domáca - Oľga Pániková.
Na fašiangové masky v Dohňanoch netrpezlivo čakali aj miestni chatári a chalupári s deťmi. Sprievod sa začal v drevenici na dolnom konci. Prekvapilo nás nádherné tradičné prevedenie miestnych folkloristov, z ktorého na nás dýchla nostalgická spomienka stará stovky rokov. Masky boli tradičné, na čele so starou rohatou kravou, domáci Eva Hriadelová a Ivan Kováčik boli oblečení v krojoch. Nechýbala živá muzika s basou a husličkami a tradičné prekáranie masiek a gazdinej či gazdu, aké bolo počuť kedysi dávno v dohnianských chalupách a dvoroch. Na sprievod sa prišla pozrieť aj návšteva z Dánska. Jesper Hemmet si našiel svoju lásku práve v Dohňanoch. Chcel si tento sprievod pozrieť, lebo veľa o ňom počul. Naše zvyky sa mu zdali veľmi zaujímavé a možno „little crazy“ – trochu bláznivé, ako dodal na záver. Nepoprel, že niečo podobné sa vidí len ťažko.
Autor: berko