„Gitara je ako rehoľa,“ tvrdí prednosta

Vyrastal som v skromných podmienkach. Rodičia si nemohli dovoliť kúpiť klavír, ktorý ma lákal a k dychovým nástrojom som nemal vzťah,“ hovorí Turcer.
Inšpirácia prichádzala postupne s mnohými kapelami, ktoré má rád doteraz. Beatles, Bee Gees, Queen a klasickí country umelci Marty Robins, Don Williams, Kenny Roggers, Willie Nelson, Johny Cash, Roy Orbison...
Prvé úspechy dosiahol už v základnej škole, kde gitarovo sprevádzal spevácky súbor, sólovo spieval a v sólovom prednese vyhral i mnoho školských a stredoškolských súťaží. Hudobné vzdelávanie a formovanie vlastného hudobného štýlu v ňom podnietila ako láska k hudbe, tak i prvé úspechy. A keďže túžil zapisovať si svoje hudobné myšlienky a naštudovať i klasické skladby z gitarových partitúr, hudobné vzdelanie k tomu potrebné si doplnil v Ľudovej škole umenia v Púchove. „Pokračoval som samostatným štúdiom, návštevami koncertov a rozvíjaním všetkých štýlov gitarovej hry. Tvorbu môjho klasického repertoáru ovplyvnilo flamenco a gitarové skladby starých majstrov, ako boli Fernando Sor, Caruli, Giuliani a ďalší,“ dodáva. Snom každého hudobníka je vlastná kapela. „Tú som založil v roku 1974, počas stredoškolských štúdií. Vtedy súčasne vznikajú i prvé vlastné piesne, odzrkadľujúce prvé lásky i sklamania, študentské šantenie i úvahy o živote,“ spomína Ľuboš.
Až do roku 2001 účinkoval v mnohých hudobných zoskupeniach a popritom zároveň tvorí a píše piesne. Stáva sa jedným z tých, ktorým sa splní sen o nahraní CD. „Nahral som dva albumy. Prvý sa volá Mali sme 18 a je to recitál. Je to spomienka na študentské roky. Druhý album sa volá Harmony and peace (Súlad a mier) a je to country amerického štýlu, naspievaný v angličtine,“ popisuje hudobník svoje nahrávky na nosičoch. Dôležitá je samotná prezentácia, a tak sa porozprávame o vystúpení v STV v Ranči č. 7 s Michalom Dočolomanským a Dušanom Barczim, či o prvom mieste v STV1 v relácii 5 minút slávy s vlastnou skladbou Pohľad z Vršatca. Potešiteľné sú podľa jeho slov aj prvé miesta v country hitparáde. V modrom tieni a vo folkparáde na rádii Lumen. Z iného súdku je účinkovanie na Country lodenici Piešťany i pravidelné účinkovania v Trenčianskych Tepliciach so súborom Maryland. S gitarou sa vie predstaviť stále, napríklad na rôznych vystúpeniach v regióne.
„Pri nahrávaní CD hrám na fúkacie harmoniky, mandolínu a slide gitaru. Prizývam si kvalitných muzikantov. Nefajčím, nepijem, ale ostatné všetko robím... Mám zloženú hudbu na dva ďalšie albumy. Už som ponúkol spoluprácu Schindlerovej, ale jej ocko, ktorý ju manažuje, zatiaľ nemá s dcérou o ňu záujem.“
Na hudobníkov sa vedeli „chytať“ pekné baby. Ako to bolo v jeho prípade? Nezbalil na muziku náhodou aj svoju manželku? „Nebol to hlavný dôvod, prečo si ma vybrala. Skôr sa dá povedať, že som bol vytrvalý a pozorný, a keď už sa do mňa zamilovala, išlo to samo. Bol som aj trochu iný ako chalani, ktorí sa ničomu tak vážne nevenovali, ako ja hudbe, občas mám žiaka , ale málo detí má dnes výdrž. Gitara je rehoľa, v ktorej nesmieš prestať. Ak prestaneš, dostaneš sa zas do bodu nula. Ale tak je to vlastne so všetkým. Ako to bude teraz, keď som vo funkcii prednostu? Na hranie čas mať budem, pravdaže! Už sa pripravujem na koncert klasickej gitarovej hudby a tenorového spevu na Ilavskej hudobnej jari. Všetko bude moja vlastná hudba. Je to rarita, lebo pre klasickú gitaru dnes na Slovensku takmer nikto neskladá. Hrávam po večeroch i cez víkendy. Nikdy sa tohto koníčka už nevzdám Na dôchodku chcem mať svoju vlastnú country kapelu a takto sa prespievať až do samého konca,“ hovorí prednosta-hudobník.