a maminy z bývalej 4. A, ktorá maturovala v roku 1987sa stretávajú tradične už niekoľko rokov. Podmienkou, ktorá sa občas výnimočne aj poruší, je to, že na ples sa chodí bez manželov a manželiek. Veď potom by sa dalo len ťažko spomínať na všetky hlúposti, ktoré povystrájali. Tento rok hlavne rady chlapov preriedila chrípka a bývalým gymplákom chýbal aj ich super triedny, dnes pre všetkých jednoducho Peter či Peťo a kedysi dávnejšie (nechceme netaktne povedať že dávno) profesor Balej. Nuž, nie všetko sa vždy podarí tak, ako by sa malo. Ale nevadí. Na budúci rok hádam chrípka úradovať nebude a bývalí spolužiaci sa stretnú vo svojej tradične silnej zostave, možno aj preto, aby im mohli všetci ostatní závidieť. A tí naozaj závidia. Veď zdravé jadro tejto triedy zostáva v kontakte aj po dvadsiatich rokoch. Hlavným organizátorom plesových stretnutí je Judita Šujanská, ktorá vymenila bývalú študentskú lavicu v gymnáziu za profesorskú stoličku (momentálne je však na rodičovskej dovolenke) a podujme sa každý rok na to, aby pozháňala bývalých spolužiakov. „Niekedy som aj nahnevaná. Nie je totiž ľahké dať tú našu nezodpovednú bandu dohromady. Keď sa však nakoniec usadíme všetci pri jednom stole, začne sa spomínať, tancovať, vidím opäť známe tváre, poznávam v gestách, bláznivých nápadoch či tradičných rečiach, ktorým rozumieme len my zainteresovaní, mimike či správaní starých známych, s ktorými sme kedysi spoločne sedávali v laviciach a zažili kopec veselého a občas aj smutného, zabudnem na starosti s vybavovaním. Vždy sa dobre bavíme. Nadránom už potom väčšinou tancujeme všetci v kruhu držiac sa okolo krku. Sme opäť blázniví študenti. Akoby od nášho posledného stretnutia v škole vôbec neuplynulo tých okrúhlych dvadsať rokov,“ prezradila nám dnes už profesorka, kedysi študentka považskobystrického gymnázia Judita Šujanská.
Autor: berko
