vesto ľudí. „U nás je tradícia ťahať vŕbu z horného konca po celej dedine. Najstarší mládenec sedí na vymašlenej vŕbe, ostatní ho ťahajú. Sprievod tvoria mladá nevesta, ženích, svadobná družina..., vyhráva hudba. Prečíta sa rozhodnutie obecného úradu o zákaze výrubu vŕb a príkaze, že sa mládenci musia oženiť, pretože obec vyžaduje viac ľudí a detí. Kedysi sa za starého mládenca považoval muž po dovŕšení 25 rokov. Teraz sa nikto nežení, vŕbu ťaháme každý rok,“ povedala starostka Ľ. Jakúbková a tvrdí, že ich tradícia je jediná na Slovensku.
Po vyše dvoch desiatkach rokov opäť ožila folklórna skupina Červeňan. Pričinila sa o to poslankyňa Ľudmila Jancovková: „Znovu existuje Červeňan vďaka ochote ľudí zapojiť sa. Je nás po sedem dievčat a chlapcov od 16 do 40 rokov, tri speváčky v seniorskom veku, huslista a harmonikár. Pri skromnosti stačí. Prijali by sme takého, kto vie hrať na base. Kedysi účinkovala v obci aj dychovka, no teraz akoby sa hudobníci nerodili...“
Spievajú kamenské pesničky, ktoré v päťdesiatych rokoch skladal Janko Monček, nadšenec kultúry, folklóru a divadla. Repertoár dal dohromady bývalý tanečník Červeňana Dušan Bielik. „Vystupujeme v našom červenokamenskom kroji zo zrebného plátna. Rubášový je sviatočný pre mladé dievčatá, vzadu naplisovaný, vpredu s vyšívanou čiernou zásterou, zrebné rukávce sú biele a obojky s námorníckym strihom. Ženy nosia tmavé sukne, čierne alebo modré zástery, okolo pása vyšívanú mašľu. Muži súkenné nohavice, lajblík a vyšívanú košeľu. Kroje nám zostali po predkoch a chýbajúce súčasti sme doplnili,“ hovorí Ľ. Jancovková hrdo o červenokamenskom kroji. Pri akciách či stretnutiach nechýba Červeňan, ktorý dokáže navodiť dobrú náladu, až je pri srdci dobre.
