A aby sme to naplnili do bodky, navrhla som bezdomovcom predávať časopis Nota bene v Púchove,“ vysvetľuje spôsob pomoci Sidónia Šibíková z Hviezdičky. „Ešte predtým sme s pomocou mestskej polície zmapovali, koľko takých ľudí, sa v meste pohybuje. Zistili sme, že je ich oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. K tomuto rozhodnutiu nás priviedla imobilná klientka, k nám prišla z doliečovacieho oddelenia, kde by ju boli 21. decembra vyhodili na ulicu. Možno mám ružové okuliare, ale verím, že ľudia to dokážu.“
Najprv v Púchove, potom i v Považskej Bystrici
„Kontaktovala nás Hviezdička, ktorá v Púchove pracuje s bezdomovcami, a tí majú záujem predávať časopis. Doriešime technické záležitosti na dodávku časopisu do Púchova a do Považskej Bystrice,“ uviedol riaditeľ OZ Proti prúdu Martin Opeta.
Kto bude mesačník predávať, začína vlastne podnikať. Postupne si zarába peniaze, dá sa riešiť jeho situácia ďalej. No ako ďalej Opeta dodal, nie je to jednoduché. Vydržať stáť na ulici, dávať ostatným najavo - som bezdomovec, bez práce, k tomu treba niekedy veľmi veľa trpezlivosti. Ale má to aj svoj efekt. Ak bezdomovec zistí, že mu predaj vynáša, môže si kúpiť niečo na seba, bude mať financie na vybavenie dokladov... Zo získaných peňazí si môže zaplatiť ubytovňu, prenájom, keď má okolo seba tím ľudí, ktorí s ním pracujú. Priamo na predajnom mieste získava kontakty so spoločnosťou, ktoré predtým stratil. Ľudia mu pomôžu, ponúknu stravné lístky, brigádu, i zamestnať sa. To je cieľ – prestať predávať časopis, zamestnať sa žiť samostatný život. Pritom ale musí dodržiavať pravidlá. Musí byť čistý, oholený, slušne sa správať, ak si ide zapáliť cigaretu, urobí to bokom.
Nie každý má odvahu stáť na ulici
Život však prináša rôzne úskalia. Všetko je individuálne - ako dlho je človek na ulici, či má psychické, fyzické poruchy, choroby, či má dlhy, tresty, je závislý od alkoholu, či má rodinu, je možný kontakt s ňou alebo je to úplne stratené... To je všetko o tom, ako sa bude ďalej človek socializovať. Je nepísané pravidlo, koľko človek strávi na ulici, toľko sa z nej dostáva von. Česť výnimkám, ktoré to dokážu okamžite. Ak prekonáva zlé sociálne obdobie, začne zarábať predajom časopisu, ulica nestihla zanechať na ňom známku. Vtedy predaj pôsobí ako prevencia, dá sa s človekom niečo spraviť. Pol roka stačí, aby človeka poznačila ulica a už je problém s jeho socializáciou.
„Som bezdomovec, predávam časopis, lebo mám problém. Vyjde pred ľudí, prekoná ostych, vydrží, aby niečo predal. Niektorí to nedokážu urobiť,“ ocenila S. Šibíková. Prišla i s myšlienkou, že imobilnej bezdomovkyni, takmer osemdesiatničke Katke, by sama predávala Nota bene. Katka mala svoje stále miesto päť rokov. V parku, na lavičke. Nežobrala. Ľudia jej vždy niečo dali. „Nechcela som sa vrátiť na Slovensko. Načo o tom debatovať. Bola som dlho aj na hlavnej stanici, v Praze,“ zaspomínala. Pochádza z Mojtína a celý život spolu s mužom, pokiaľ žil, brigádovali v Čechách. Na otázku, že predsa ste sa vrátili, bola jej odpoveď: „Áno. Páči sa mi tu. Nechcem ísť inde.“ Nedávno ju navštívili z pražskej charitatívnej organizácie, aby sa dozvedeli, ako sa jej darí. Práve oni ju našli vysedávať na jednom mieste v parku, a zariadili, aby sa dostala na Slovensko, bližšie k svojmu domovu.
Prvé predajkyne Nota bene
Predávať chce aj dvadsaťdeväťročná Angelika. Kolportérske skúsenosti má z Považskej Bystrice. Do Hviezdičky sa dostala z Prahy, kde sa sama vybrala hľadať prácu. „Robila som non stop na pražskej tržnici, riady, pekáče a grily umývala a drhla. To je iný štát, niekedy som zárobok ani nevidela. Opatrovala som tiež deti, robila u Ukrajincov. Z ubytovne U Matky sv. Terezy napísali žiadosť do Hviezdičky. Som tu mesiac a koncom marca by sa mi malo narodiť dieťatko. Človek si všelijako privyrába, niekedy som aj tri dni nejedla. Chodila som sa pýtať po reštauráciách, aby som si niečo zarobila. Niekedy sme dreli ako otroci, pár drobných nám podhodili. Nejaký čas som pomáhala krajčírkam. Už si ani nepamätám, či som tam bola rok alebo dva,“ vyrozprávala nám Angelika. Tridsaťročná Kvetka taktiež okúsila žiť pod mostom, túlať sa po uliciach Trenčína. „Za podnájom od nás žiadali nehorázne peniaze. Dozvedeli sme sa o Hviezdičke, som tu veľmi rada. Pravdaže pôjdem predávať Nota bene, nie je to ťažké, skúsim to. Dokedy tu budem, neviem, lebo som si podala žiadosť do domova dôchodcov.“
*****
„Vidím to ako príležitosť ľudí bez domova, aby sa integrovali do spoločnosti naspäť, aby im úplne nezakrpateli pracovné a sociálne zručnosti. To znamená, že budú v komunikácii so societou, vytvoria si kontakty a pritom dostanú i zárobok. Ak budú šikovní predajcovia, zabezpečia si i príjem, čo je základ, oceňuje novú spoluprácu riaditeľ zariadenia Hviezdičky Miroslav Jurkovič. (zum)
Časopis Nota bene vychádza od roku 2001. Vydáva ho občianske združenie, pôsobiace v Bratislave, Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Predajcom umožňuje získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Distribuuje sa v 20 slovenských mestách, v počte 50-tisíc vytlačkov. Pre podporu projektu získava Hviezdička prvých 200 kusov zdarma.
