izánske a Topoľčany. Pacientom, pracovníkom VOP, do reči nebolo. Najskôr nás chceli odbiť s tým, že si nič nepamätajú, no nakoniec sa rozhovorili.
Ľubomír Dzúrik pracuje v podniku už štyridsať rokov, no na nič podobné si nepamätá:
„Boli sme asi sto metrov od miesta výbuchu. Veľa z toho neviem. Bol to obrovský výbuch, tlaková vlna, zmätok, sanitky. Kvitujem, že zdravotníci aj hasiči naozaj prišli takmer okamžite. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Celý podnik bol hore nohami. Všade zmätok, zdemolované budovy. To si ani neviete predstaviť. Bol to obrovský hríb, to bolo niečo fantastické, nedá sa to vôbec popísať. Prirovnal by som to k tornádu. To ako keď sledujete vedecko-fantastické filmy, horory, betón tam lietal.
Som pohotovostný vodič. V tej chvíli som bol vo svojej miestnosti, a keď to buchlo, išiel som sa von pozrieť, čo sa deje. Vtedy prišla druhá rana, vsotila ma naspäť a zasekol som sa do chodby. Našťastie mi to iba zlomilo ruku. Ľudia kričali o ratu, nebolo to nič príjemné. Vzájomne sme si v rámci možností pomáhali. Z chodby som sa nemohol dostať. Búchal som, až ma našli hasiči. To vám poviem, to je pocit druhýkrát sa narodiť. Možno, keby som nemal tak rád kávu, ani by som to neprežil. Pretože som si urobil kávu, tak som si ju išiel vypiť a potom som chcel ísť ďalej za povinnosťami. Keby som bol išiel hneď, chytím to naplno. Čo bolo, keď nás odviezla sanitka, neviem. Ani to, čo mohlo spôsobiť taký výbuch. Videli sme obrovské plamene, dym. V prevádzke pracovalo i dosť mladých ľudí.“ Pýtame sa, či nemal niekedy strach pracovať v pomerne nebezpečných podmienkach. „Strach? Ten je vždy. Brali sme to už tak, ako keď niekto robí v cukrárni,“ vysvetlil.
Medzi hospitalizovanými bol i Vendelín Belina: „Mám z tlakovej vlny ľahší otras mozgu a čaká ma CT vyšetrenie. Keď nastal výbuch, bol som asi sto metrov od neho. Mal som veľké šťastie, pretože niektorí, ktorí sa nachádzali oveľa ďalej, majú ťažšie zranenia ako ja.“ Na otázku, či sa vráti niekedy do práce, odpovedal otázkou: „Do akej? Vôbec momentálne neviem, ako to vyzerá. Keby sa prevádzka aj obnovila, bude to trvať asi dlho. Ale predpokladám, že ju zrušia celkom. Viem, že keď sa podobné udalosti stanú, podnik sa ruší. V Čechách to tak robili. Neviem, čo bude, pretože medzi postihnutými sú i ženy s rodinami. Asi iba dve sú slobodné. Ale nič nie je potvrdené, nechcem o tom hovoriť.“
Medzi verejnosťou prebleskla informácia o možnosti príčiny výbuchu z iskry, ktorá mohla vzniknúť z oblečenia s prímesou umelých látok. Toto nám obaja muži vyvrátili. Vraj stále dostávali oblečenie v ktorom pracovali, z čistej bavlny, vrátane spodnej bielizne. To malo vylúčiť akúkoľvek možnosť spôsobenia výboja, ktorý by mohol byť nebezpečný.
Autor: Katarína Vráblová
