íjmy zdaňované v štáte výkonu závislej činnosti, teda tam, kde pracuje. Podávať daňové priznanie, ak áno akým spôsobom, dokedy to treba stihnúť, môže ho za mňa podať aj niekto iný? Toto je len zopár otázok, ktoré si kladú ľudia, ktorí pracujú v zahraničí. Aby sme zodpovedali aspoň niektoré otázky, porozprávali sme sa o tejto problematike s Lenkou Chovancovou z Daňového úradu v Považskej Bystrici.
Akou formou vysporiadať príjmy zo závislej činnosti daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky plynúce zo zdrojov v zahraničí?
Formou podania daňového priznania, a to osobne, poštou, ale aj elektronickými prostriedkami a telefaxom, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného MF SR. Daňové priznanie podané telefaxom alebo urobené elektronicky v súlade s dohodou treba doručiť aj v písomnej forme, a to do 5 pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené. Samozrejme, treba predtým uzavrieť s úradom zmluvu o elektronickom doručovaní. Daňovník môže na tento úkon poveriť aj niekoho iného, ale musí ho splnomocniť notársky overeným tlačivom.
V zmysle ustanovenia § 32 zákona o dani z príjmov o. i. daňové priznania je povinný podať daňovník, ak má príjmy zo závislej činnosti (aj) zo zdrojov v zahraničí celkovo presahujúce sumu 45 408 Sk.
Čo je základom dane?
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje zahraničné poistenie rovnakého druhu.
Ako sa vylučuje dvojité zdanenie? Bolo by predsa nespravodlivé, aby človek pracujúci v zahraničí platil dane z toho, čo zarobí v materskej krajine a tiež v zahraničí, kde pracuje.
Tieto záležitosti sú v rámci zákona o dani z príjmov riešené v § 45. Ide buď o vylúčenie dvojitého zdanenia podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (metóda jednoduchého zápočtu, metóda vyňatia), o započítanie najviac sumou, ktorá môže byť vybraná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia alebo vylúčenie dvojitého zdanenia podľa metódy vyňatia, ak plynú príjmy zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené. Slovenská republika má uzatvorených 52 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. S krajinami, kde najčastejšie pracujú naši občania ich teda uzavreté má. Ako príklad metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich daňovým rezidentom Slovenskej republiky zo zdrojov v zahraničí uvediem tie zmluvné krajiny, v ktorých pracuje najväčšie percento našich občanov (viď tabuľka).
Dá sa bližšie vysvetliť, aký je rozdiel medzi metódou jednoduchého zápočtu a metódou vyňatia?
Pri výpočte dane v daňovom priznaní z celkových príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zahraničia vypočítam daň podľa platných predpisov v SR a následne podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia príjmy buď vylúčim zo zdanenia a zostane mi len daň prislúchajúca k príjmov zo SR alebo použijem metódu zápočtu dane a podľa pomeru základu dane zo zahraničia k celkovému základu dane prepočítam výšku dane preukázateľne zaplatenej v zahraničí, ktorú môžem započítať na daň vypočítanú podľa zákona o dani z príjmov.
Na prvý pohľad to vyzerá zložito, ale nie je to až také problematické. Jednotlivé riadky daňového priznania vás s prehľadom navigujú. Skutočnosťou je, že pri metóde vyňatia príjmov výška príjmu, ani dane zaplatenej v zahraničí, neovplyvňuje výšku dane zaplatenej v SR. Pri metóde zápočtu dane zaplatenej v zahraničí v niektorých prípadoch (ako napr. v krajinách s nízkym daňovým zaťažením, akou je aj Írsko) vzniká daňová povinnosť.
Ako si stanoviť prepočítací kurz?
Upravuje to § 31 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, môže si vybrať z nasledujúcich štyroch možností kurzov Sk k cudzej mene vyhlásených Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk): priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
Dokedy musia ľudia pracujúci v zahraničí podať priznanie, a nie sú v rámci zákona riešení inak?
Nestanovuje sa nejaký osobitný termín na podanie daňového priznania pre týchto občanov. Platí tu termín ako aj pre ľudí pracujúcich v SR, do 2. apríla 2007.
Niekedy nie je možné, aby daňovník dodržal lehotu, napr. dlhodobo sa zdržiava v zahraničí alebo iných dôvodov. Aké sú možnosti, aby si tento daňovník splnil povinnosť podania daňového priznania? Môže sa tento termín posunúť? Ak áno, akým spôsobom?
Daňový úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, a to len na základe žiadosti daňovníka. Tá musí byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, teda do 19. marca 2007. Lehotu na podanie daňového priznania môže úrad predĺžiť najviac o 6 mesiacov.
