Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Nad novinárčinou zvíťazila gynekológia a pôrodníctvo. Bola to správna voľba?

„Rodičia nikdy ani mňa, ani Petra, môjho mladšieho brata, do ničoho netlačili. Postarali sa o to, aby sme získali potrebné vzdelanie, prehľad, aby sme sa vedeli orientovať v spoločnosti. Snažili sa dať nám do života ten správny duchovný základ a zároveň n

ám ponechávali dostatok voľnosti a priestoru na vlastný názor,“ spomína si na detstvo MUDr. Mária Mrafková, ktorú všetci známi poznajú pod krstným menom Máša či teta Máša. Lekárka, ktorú poznajú hlavne ženy, človek s pevne vyhranenými názormi, triezvo uvažujúci, ktorý si dokáže zachovať chladnú hlavu aj vo vypätých situáciách, keď ostatní strácajú nervy. Len vďaka rozhodnosti a schopnosti pohotovo konať ju život nikdy nepoložil na lopatky.
Ťažká práca, plná nočných služieb, namáhavá na čas i psychické vypätie, krásne, no zároveň veľmi ťažké obdobie, keď sa starala o svoju ťažko chorú matku, neskôr zákerná choroba, chemoterapia, nemocnica z trochu inej strany... A predsa pri stretnutí s ňou do človeka prestúpi akási zvláštna vnútorná sila, ktorú v sebe nosí a aj neistý človek sa pri nej cíti sebaisto. Nechýba jej zmysel pre to, čo má skutočnú hodnotu. Dobre odhaduje ľudí, ale aj hodnotu vecí. Jej byt nie je luxusný. Je však plný spomienok, tradície...
„Moja kamarátka, doktorka Pavlíková, sa vždy teší na múzeum v mojej izbe,“ poznamenáva s úsmevom doktorka Mrafková, keď obdivujeme vyrezávaný starožitný nábytok z trenčianskej fary, obrazy jej prarodičov, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie tak, že ich dostáva najstarší potomok nastupujúcej generácie, ale aj iné umelecké skvosty... Konštatujeme, že táto izba naozaj vyzerá ako múzeum. A tak najprv absolvujeme exkurziu s kvalifikovaným výkladom, a potom neskôr v útulnej obývačke s rozkvitnutými kaktusmi, z ktorých má pani doktorka veľkú radosť, nad šálkou čaju hovoríme o všetkom možnom...
Ako ste sa dostali k povolaniu lekárky, konkrétne gynekológa a pôrodníka. Patrili ste k deťom, ktoré sa hrávali na lekárku odmalička, pichali bábikám injekcie, vyšetrovali ich, prípadne ste akože ošetrovali poranenia mladším súrodencom, merali im teplotu?
Nie, nie. Takto to vôbec nebolo. Seba si ani dosť dobre neviem predstaviť s bábikami. Bola som skôr športový typ dievčaťa. Veď som dlhé roky hrávala basketbal. Samozrejme, predpoklad pre tento šport som mala aj kvôli svojej výške. Bola to veľká výhoda. Ale nikdy som sa v detstve neprejavovala tak, že by som sa hrávala na lekárku alebo sestričku.
Pôvodne som chcela študovať niečo celkom iné. Túžila som byť novinárkou. Mala som veľmi rada hodiny slovenčiny, dokonca som písala básne, chodievala som na rôzne akcie recitovať. Čo som neznášala, bola matika, na to som nikdy nemala bunky. Orientácia rodičov ma tiež neovplyvnila, lebo mama bola učiteľka v škôlke a otec pracoval v sporiteľni. K medicíne, respektíve k liečeniu ľudí, som začala inklinovať až v maturitnom ročníku. Jednak mamin bratanec bol lekárnik. Páčilo sa mi prostredie plné fľaštičiek, práškov, zaujímavých ingrediencií a aj samotná príprava liečiv. Chcela som byť magistra. Mamin brat bol zas lekár. Aj to sa mi neskôr začalo páčiť, chcela som robiť chirurgiu ako on. Keď som však prišla do Považskej Bystrice, bolo tu voľné miesto len na patológii, detskom a pôrodnici. Rozhodla som sa pre to posledné a nikdy som neoľutovala. Naviac som mala výborného šéfa. Pán primár Slávik bol fantastický človek, ktorý ma veľa naučil, veľmi dobre sme spolu vychádzali.
Ako si spomínate na svoj prvý pôrod?
Nepamätám si na to. Asi kvôli tomu, že som mala hrozný strach. Veď v deň, keď som nastúpila, hneď som išla na sálu. A nebol to veľmi ľahký pôrod. Bože, ako som sa hrozne bála... Hlavne to si pamätám. Mali sme to ťažké. Šesťdesiate roky boli strašné. Žiadne prístroje, diagnostikovalo sa bez nich, museli ste si urobiť obraz len podľa anamnézy rodičky, gynekologických vyšetrení, posluchu, ohmatania bruška. Keď bolo podozrenie, že nie je niečo v poriadku, z odberov krvi a moča. Žiadne sono, na röntgen sa posielali len veľmi nejasné stavy... Často to bolo o správnej intuícii. Situácia sa však často zle vyvŕbila až priamo na sále. A vtedy jeden chybný krok, zlé rozhodnutie mohlo mať katastrofálny dopad. Dnes sa robí vďaka technike ľahšie. A potom, povedzme si to otvorene, rodí sa aj menej detí. Čo teda podľa mňa nie je v poriadku, ale to pôrodníci neovplyvnia. Inak to bolo aj so službami. Teraz slúžia dvaja, kedysi bol počas služby človek na všetko sám. Naviac sa rodilo oveľa viac, takže sa nám na sále občas stretlo aj päť rodičiek. Zákonitosť bola, že väčšinou v noci. Museli sme sa poriadne obracať.
Aké situácie z pôrodnej sály vám utkveli v pamäti?
Zažila som za tých 47 rokov veru všeličo. Na smutné nechcem spomínať. Aj toho bolo, žiaľ, dosť. Nikdy však nezabudnem na fantastický pocit, ktorý som mala pri pohľade na nekonečne šťastnú tvár ženy, ktorej sa narodilo zdravé dieťa aj po obrovských problémoch. Mnohé si tu odležali mesiace, absolvovali by čokoľvek, len aby mohli otehotnieť a následne dieťa donosiť. Do rúk si nechali pichať stovky infúzií, mali ich plné modrín, absolvovali rôzne, občas aj bolestivé zákroky, pripútané boli na lôžko, pohyb museli obmedziť na minimum, dokonca ani na záchod nechodili samy a... na sále boli potom veľmi disciplinované. Nevydali ani hláska. Obdivovala som, s akým nasadením bojujú.
Ste známa tým, že ste nemali radi hysterické výstupy...
Áno, je to pravda. Také mamičky, ktoré v momente pôrodu mysleli viac na seba ako na dieťa. Neuvedomovali si, že môžu nenarodenému dieťatku poriadne ublížiť. Vždy som sa im snažila pomôcť, aj keď ony to tak možno nevnímali. Komunikácia občas viazla.
Máte nejakú konkrétnu spomienku z pôrodnej sály, ktorú máte v čerstvej pamäti a pri ktorej sa musíte aj pousmiať?
Veľa behania, ale aj smiechu sme zažili s jedným pánom - evanjelickým farárom. Domáhal sa možnosti, aby smel byť pri pôrode. Vyhoveli sme mu. Horšie však bolo, že keď videl, čo sa tam robí, nezvládol to a zamdlel. Nakoniec sme mali pomaly väčšiu robotu s ním ako s jeho ženou. A narozprával toho...
Aké prekvapenie ste zažili?
Raz som mala na sále ženu, ktorá mala veľké problémy otehotnieť. Nakoniec sa im to podarilo, zostala po rokoch snaženia tehotná. Rodila pri mne. Nebol to celkom ľahký pôrod, ale nakoniec sa narodilo zdravé, krásne dievčatko. Potom sme čakali na to, pokiaľ pôjde von aj placentový koláč. Na chvíľu som od rodičky odišla, aby som sa napila a poutierala. Sestrička mi však po chvíli začala niečo naznačovať, šepkala a živo gestikulovala. Mávala na mňa rukou, ukazujúc dvojku. Pochopila som. Pôrod neskončil. Prišla som späť k rodičke, aby som sa presvedčila, čo je vo veci. A naozaj, zbadala som druhú hlavičku. Vedela som, že už je poriadne vyčerpaná, a tak som sa obávala ako zareaguje, na informáciu, že bude mať dve deti a pôrod bude ešte pokračovať. Aj mňa to totiž prekvapilo. Počas tehotenstva som nepostrehla, že by mali byť detičky dve. Opatrne som jej teda naznačila, že ešte nekončíme. Jej reakcia bola fantastická. Skonštatovala len jedno – dobre, že sme nekúpili ten kočiar. Ďalej statočne tlačila, bez hysterických výlevov a kričania. Porodila aj zdravého syna. Dnes sú z oboch úspešní dospelí ľudia. Vždy sa na tom spolu zasmejeme.
V meste vás takmer každý pozná. Ako reagujete na deti, ktoré ste odrodili, ako je to s ich rodičmi?
Sú to aj moje deti. Aj im tak hovorím. Mám ich veľmi veľa. Aj súčasný primár pôrodnice doktor Furo je môj syn, a keby prišli vaši kolegovia, akiste by sa aj medzi nimi našlo zopár mojich detí. Je to dobrý pocit, pretože pôrodník je prvý človek, ktorý vidí malého človiečika, prichádzajúceho na svet. Pozná ma aj veľa rodičov. Niekedy výhoda, občas nevýhoda. Hlavne, keď sa človek vyberie len na chvíľu do mesta. Občas sa zaprisahávam, že nebudem chodiť v sobotu doobeda alebo v piatok poobede. Vtedy stretávam najviac známych. A niekedy sa z nákupu, ktorý mal trvať zopár minút, stane niekoľkohodinová záležitosť. Domov prídem unavená a nič nestihnem. Má to však aj svoje výhody. Stále som v centre diania, všetko sa dozviem.
Odpracovali ste v zdravotníctve desiatky rokov. Akiste budete vedieť zhodnotiť, ako je lekár v spoločnosti docenený.
Ako najlepšia charakteristika nášho spoločenského docenenia v minulosti možno postačí alegória z prvomájových sprievodov. V dlhom sprievode zloženom zo škôl, organizácií, závodov a rôznych firiem sme boli vždy na samom chvoste. Za nami pochodovali už len smetiari. Dnes? Polepšili si možno lekári v ambulanciách. Ale tí, čo robia na oddeleniach a mladí, sú finančne podhodnotení. Ak to takto pôjde ďalej a systém financovania nemocníc sa nezmení, nebude mať o chvíľu kto robiť. Všetci šikovní lekári nám odídu preč. Finančne nie som ani ja na tom najlepšie. Keď zaplatím byt, lieky, všetky splátky, zostane mi tak akurát. Vyskakovať sa z toho teda rozhodne nedá. Spoločensky sa však odstavená necítim. Bývalí kolegovia si na mňa vždy spomenú, občas sa príde niekto poradiť a stále ma pozývajú na semináre a odborné prednášky. Dostávam aj pozvánky na rôzne spoločenské podujatia. Veľa času však nemám, preto často odmietnem. Chodím neteri do Bratislavy pomáhať s deťmi. Keď sa zídeme u brata celá rodina občas si medzi nimi ako lekárka pripadám ako zaujímavý endemit. U nás sú všetci orientovaní na matematiku a fyziku. Takže keď v obývačke začnú debatovať, občas ich upozorním, aby sa rozprávali aj o niečom normálnom. Ničomu totiž nerozumiem. Vždy tvrdím, že som jediný normálny človek medzi samými vedeckými pracovníkmi – fyzikmi a matematikmi.
Rozhovor podľa rozprávania
MUDr. Márie Mrafkovej
pripravila

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 859
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 544
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 941
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 543
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 509
  6. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 506
  7. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 275
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 197
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 993
  10. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 2 791

Blogy SME

  1. Denis Jánošík: Nevidiaci a slabozraký
  2. Anna Milanová: Strom a Klíma ťa potrebuje... 2021
  3. Marián Kozák: Anton Benča - životný príbeh
  4. Katarína Tóthová: Objatie a jeho sila
  5. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju!
  6. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes.
  7. Iveta Bakitová: Taliansko - poznávanie známych aj menej známych miest pokračuje
  8. Anton Kovalčík: Len aby si neublížil(a)!
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 645
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 12 504
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 106
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 504
  5. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 152
  6. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 4 159
  7. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 845
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 715
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Vo Visolajoch sa uskutočnila Starostovská hasičská súťaž. V každom družstve bol starosta obce alebo primátor mesta a minimálne jedna žena.


5 h

Nenechajte si ujsť ďalší diel LIVE diskusie na tému zelenej energie s fundovanými hosťami už v utorok 28. septembra o 11:00 hod.


24 h

Zároveň bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci.


SITA 24. sep

Keď sa v zime cítite na začiatku behu z pohľadu teploty pohodlne, budete mať problém! Konštatoval v našom podcaste odborník na behanie Rastislav Magna z Intersportu.


24. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Denis Jánošík: Nevidiaci a slabozraký
  2. Anna Milanová: Strom a Klíma ťa potrebuje... 2021
  3. Marián Kozák: Anton Benča - životný príbeh
  4. Katarína Tóthová: Objatie a jeho sila
  5. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju!
  6. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes.
  7. Iveta Bakitová: Taliansko - poznávanie známych aj menej známych miest pokračuje
  8. Anton Kovalčík: Len aby si neublížil(a)!
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 645
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 12 504
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 106
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 504
  5. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 152
  6. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 4 159
  7. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 845
  8. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 715
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu