„Poďte dovnútra,“ pozýva nás a opierajúc sa o paličku ide pred nami. Pri dverách ju vymení za francúzsku barlu. „Toto je moja frajerka,“ zažartuje. Oporu pri chôdzi už potrebuje, veď jej pomaly ťahá na desiaty krížik. V januári sa totiž dožila 97 rokov. No ani tento vysoký vek jej nebráni v živom záujme o okolie. Ani v jej vysokom veku humor neopúšťa. Zažartuje si i na adresu starostu, konkrétne jeho viazanku. „A čo by si ju nedal. Veď išiel ku mne!“ A starosta jej kontruje: „Pravdaže, babka. A držte sa, aby som vás na oslavu stovky mohol odviezť do kultúrneho domu na koči a tam si s vami aj zatancoval.“
Pani Anna nie je rodáčkou z Slopnej. Pochádza z Visolají. „Sem som sa vydala. Zostala som tu len ja, deti sú rozlietané po svete,“ hovorí. Pani Anna vychovala štyri deti, z nich žijú už len dvaja synovia – jeden v Pružine, druhý v Košiciach. Spolu s ňou býva vnuk. A každý deň k nej zabehne Gabika Krištofová, ktorá sa o ňu tiež stará. Nosí jej jedlo, skontroluje, či je v poriadku. „Joj, babka sa dobre drží. Aj ku mne hore vybehne,“ zasmeje sa. Veselé prekáračky s babkou hovoria o hlbšom vzťahu. Veď takéto spolunažívanie trvá už pekných pár rokov.