rokom pribúda. Do tohtoročného jubilejného V. ročníka môžu záujemcovia posielať práce do 17. mája a o týždeň nato porota vyhodnotí najlepších. Dagmara Smataníková, riaditeľka základnej školy a organizátorka súťaže, nám k tomu prezradila.
Ako ste pripravovali jubilejný ročník?
Koľaje máme zabehnuté, ide o vyhlásenie súťaže prostredníctvom médií, oboznámiť o nej školy, zverejnili ju na našej webovej stránke. Do 17. mája prichádzajú práce, dokonca som už prvú prácu dostala. Výsledky vyhlasujeme 25. mája, je to pre nás sviatočnejší deň a venujeme mu veľkú pozornosť.
Ako sa vám darí získavať súťažiacich, v dnešnej dobe to nie je jednoduché.
Súťaž je pre žiakov 7. až 9. ročníka základnej školy. Nižšie sme to neposúvali, lebo Dominik Tatarka bol náročný autor, učí sa o ňom v poslednom ročníku základnej školy. Súťažiaci píšu práce rozsahom tak na dve strany a len prózu. Žáner nerozhoduje, môžu písať ľubovoľne. Väčšinou sa rozhodujú pre krátke príbehy, rozprávanie. Teraz majú krásnu tému Úsmev je najkratšia vzdialenosť medzi ľuďmi. Myslím si, že téma je všetkým blízka.
Je určená aj pre žiakov stredných škôl a dospelí sú bez obmedzenia veku. Vlani sme mali aj viac ako 80-ročnú účastníčku. Žáner je však daný, môže to byť novela, poviedka alebo fejtón s maximálnym rozsahom štyroch strán písaných na PC. Témou je výrok Jara Filipa: Neplač, ak sa na ceste života potkneš, je to len znak toho, že kráčaš.
Kto vyberal súťažné témy pre jubilejný ročník?
Tie sme vyberali v škole, slovenčinári predmetovej komisie spoločensko-vedných predmetov v spolupráci s považským osvetovým strediskom, ktoré navrhlo tému pre druhú kategóriu.
Ako zostavujete porotu?
Porota nie je stála, kto je ochotný spolupracovať, toho oslovíme. Máme však dobré skúsenosti. Pre staršiu kategóriu nám pomáha POS, oslovila v tomto ročníku spisovateľa Rudolfa Dobiáša a poetku Vieru Procházkovú. Spolupracujeme s Maticou slovenskou v Považskej Bystrici, v Plevníku-Drienovom a obecným úradom, ktorý každý rok poskytuje hodnotné finančné ceny.
Autor: zum