Každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje dlhodobé zdravotné ťažkosti
Mnohí ľudia si myslia, že kliešte padajú zo stromov. To nie je pravda - zachytávajú sa na trávach a koncoch listov prízemných rastlín. Prichytia sa na telo alebo odev a odtiaľ sa potom dostanú do podpazušných jamôk, medzi stehná alebo pod prsníky. Prisatého kliešťa je treba čo najrýchlejšie odstrániť.
Kliešte prenášajú v našom zemepisnom pásme dve ochorenia. Prvé je lymeská borelióza, tým druhým kliešťová encefalitída. Proti borelióze síce neexistuje očkovacia látka, ale pri včasnom odhalení sa dá celkom dobre zlikvidovať antibiotikami. Ochranou proti encefalitíde sú jedine očkovanie a repelenty.
Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Ohlasuje sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou až po príznaky zápalu mozgu a mozgových blán. Keďže ochorenie môže zapríčiniť smrť a trvalé následky (každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje dlhodobé zdravotné ťažkosti), netreba ho brať na ľahkú váhu. Kliešťový zápal mozgu spôsobuje vírus kliešťovej encefalitídy, ktorý najčastejšie prenáša kliešť (Ixodes ricinus). Kliešte sa vyskytujú vo veľkom množstve predovšetkým v krajinách strednej Európy, Škandinávie, vo východnej Európe a Ázii.
Začiatok ochorenia je často podobný chrípke. Pacienti si sťažujú na malátnosť, opakovanú unavenosť, zvýšenú teplotu, bolesti kĺbov, svalov a hlavy. Výnimkou nie sú ani zažívacie ťažkosti. Potom nasledujú niekoľko dní relatívne zradné úľavy. Nakoniec choroba prepukne s väčšou intenzitou a pridajú sa aj neurologické príznaky spôsobené postihnutím mozgu.
Pri zápale mozgu sú buď postihnuté len jednotlivé mozgové obaly (meningitída), alebo je napadnuté aj samotné tkanivo mozgu (meningoencefalitída) a miechy. Príznaky obvykle splývajú, prirodzene, pri postihnutí mozgu sú najzávažnejšie. V popredí stojí psychický útlm, niekedy i stavy blúznenia, poruchy pamäte a spánku. Bolesť hlavy je výraznejšia než v začiatkoch infekcie. Vzhľadom k postihnutiu okohybných nervov nie sú pacienti schopní čítať, písmenká im akoby unikajú. Pri prestupe zápalu na miechu môže pacient dočasne stratiť vládu nad niektorými svalovými skupinami.
Zvláštnosťou ochorenia je výrazne sezónny charakter. V strednej Európe má kliešť charakteristickú krivku sezónneho výskytu s dvoma maximami - v apríli a máji (väčší) a v septembri a októbri (menší). Na Slovensku má kliešťová encefalitída maximum výskytu v neskorom lete. Zreteľné je tiež kolísanie počtu ochorení v jednotlivých rokoch.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) vykazoval v roku 2002 v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava 26 prípadov lymeskej boreliózy a 10 prípadov kliešťovej encefalitídy. Vlani to už bolo 103 prípadov lymeskej boreliózy, na ktorú ochorelo 48 mužov a 55 žien. Najviac ochorení zaznamenali v okrese Považská Bystrica, a to 65. Kliešťovú encefalitídu vykazovali v 18 prípadoch, z toho 16 u mužov. Informácie nám poskytla epidemiologička RÚVZ v Považskej Bystrici Martina Mutalová.
Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že prebieha dvojfázovo. Prvé štádium začína po uplynutí inkubačnej doby, najčastejšie za dva až 28 dní po prisatí kliešťa. V tejto fáze sa priebeh ochorenia podobá chrípke. K bolestiam hlavy a horúčke sa môžu pridružiť aj problémy s trávením, bolesti v kĺboch, chrbte či v končatinách. Ťažkosti praktickí lekári často označia za „letnú“ chrípku. Táto fáza trvá od jedného do 28 dní. Po počiatočnom zlepšení stavu však pacienta prekvapí druhá fáza, ktorej priebeh býva podstatne závažnejší, pretože vírusy po masívnom rozmnožení prenikajú do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzujú nervové bunky. Toto štádium ochorenia sa už prejavuje silnými bolesťami hlavy, vracaním, vysokými horúčkami, poruchami vedomia, tuhnutím krku, zmätenosťou a bezvedomím. Diagnózu je možné potvrdiť vyšetrením krvi. Vírus kliešťovej encefalitídy vyvolá zápal mozgových blán, ku ktorému sa niekedy pridruží aj zápal mozgu. Vírus môže napadnúť aj miechu, prípadne periférne nervy. Postihnutie oblasti miechy je vzácnejšie, väčšinou však vedie k obrne hornej končatiny. Ľahší priebeh ochorenia sa prejavuje len zápalom mozgových blán (meningitída) - vedie k pomerne rýchlemu ústupu ťažkostí, pacient môže za dva až tri týždne z nemocnice odísť a cíti sa celkom zdravý.
Ochorenie je nepríjemné tým, že mnohým pacientom pretrvávajú zdravotné problémy celé týždne až mesiace po odchode z nemocnice. U niektorých pacientov sú následky trvalé (obrny, bolesti hlavy, poruchy schopnosti sústrediť sa, znížená výkonnosť, depresie). Jedno až dve percentá ochorení končia smrťou. Priebeh ochorenia a následky po prekonanom ochorení sú najzávažnejšie u dospelých osôb.
Liečba
Liečba je pomerne jednoduchá. Vyžaduje sa prísny duševný a fyzický pokoj. Samozrejmosťou je minimálne trojtýždenná hospitalizácia. Po prekonanej encefalitíde sa potom pacienti môžu sťažovať na poruchy spánku alebo sústredenia. Ťažkosti sa dajú zhrnúť aj pod pojmom nedozretie, niečo ako psychická slabosť.
Možnosti nákazy
Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý sa nachádza v tele rôznych hlodavcov i väčších zvierat (myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce, ovce, kozy, hovädzí dobytok, psy, mačky). Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú najčastejšie kliešte vo všetkých vývojových štádiách (larvy, nymfy, dospelé kliešte). Človeka napádajú najmä nymfy a dospelé samičky. Nie všetky kliešte sú infikované. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú približne dve percentá kliešťov. Možno sa to zdá málo, ale nemôžete vedieť, či práve vás neuhryzol infikovaný kliešť. Proti tomuto vírusu nemá vaše telo protilátky, preto môžete vážne ochorieť.
Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka.
Ako sa chrániť?
Najspoľahlivejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Na začatie očkovania sú ideálne zimné mesiace, keďže vtedy výrazne klesá aktivita kliešťov. Zároveň má organizmus dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve v súlade so vzrastajúcou aktivitou kliešťov.
Na Slovensku by zárukou zníženia počtu prípadov ochorenia kliešťovej encefalitídy bola najmenej 80-percentná zaočkovanosť obyvateľstva. Aj v susednom Rakúsku poklesol počet prípadov ochorenia až pri vysokej zaočkovanosti obyvateľov. S očkovaním tam začali v 80-tych rokoch minulého storočia a v priebehu dvadsiatich rokov zaznamenali pokles počtu prípadov ochorenia zo 600 na 40 až 60 prípadov ročne.
Ako funguje očkovanie?
Očkovanie sa zakladá na princípe „spoznania nepriateľa“. Keď pri infekcii vnikajú do tela vírusy, organizmus začne vytvárať obranné látky. Tento mechanizmus sa spustí aj vtedy, ak do organizmu vniknú vírusy očkovaním. Kým pri infekcii dôjde k rozmnožovaniu vírusov, a teda k rozvoju ochorenia, pri očkovaní k rozmnožovaniu vírusov nedochádza. Očkovacie látky totiž obsahujú inaktivované, to znamená oslabené vírusy, ktoré stratili schopnosť rozmnožovať sa. Vytvorením protilátok sa telo dokáže proti ochoreniu účinne brániť. Ak sa neskôr do tela očkovaného človeka dostanú vírusy z infikovaného kliešťa, imunitný systém už „pozná nepriateľa“ a je schopný brániť sa.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa realizuje podaním troch dávok očkovacieho séra. Najlepšie je začať očkovanie prvou dávkou v chladných mesiacoch roka (október až apríl), kým nastane aktivita kliešťov. Druhá dávka nasleduje jeden až tri mesiace po prvej dávke. Po tejto dávke si organizmus vytvorí dostatočnú imunitu na nastávajúcu sezónu. Tretia dávka, zvyčajne 9 až 12 mesiacov po druhej dávke, zabezpečí spoľahlivú a úplnú ochranu proti tomuto ochoreniu na ďalšie dve sezóny. Dlhodobú ochranu umožní preočkovanie, čiže jedna dávka vakcíny aplikovaná opakovane každé tri roky.
V prípade, keď sa s očkovaním nezačalo v chladných mesiacoch, je možné aplikovať zrýchlenú očkovaciu schému.
Očkovanie a deti
Kliešťovou encefalitídou sú ohrozené aj deti. V lete, v čase najväčšieho výskytu kliešťov, sa totiž často zdržiavajú v prírode, napr. pri pobyte u starých rodičov či v letnom tábore. Aj deti možno pred encefalitídou chrániť očkovaním. Novinkou na Slovensku je špeciálna vakcína pre deti, ktorá obsahuje iba polovičné množstvo inaktivovaných vírusov. Oproti vakcíne pre dospelých spôsobuje slabšiu reakciu detského organizmu na očkovanie. Jej výhodou je nižší výskyt sprievodných príznakov očkovania - teploty, únavy a bolestí hlavy.
