Koráliky radosti v detskom balení

Detský svet je celkom iný ako svet dospelákov. Čo sa zdá deťom smiešne, na to často reagujú dospelí s vážnou tvárou, a čo dospelákom zdvihne kútiky úst, to sa zdá deťom trápne, nechápu. Sondou do sveta tajomnej detskej fantázie a svojského humoru je knižka Koráliky radosti. Ide o útle dielko, ktoré vzniklo na podnet osem a deväťročných chlapcov a dievčat zo Základnej školy Slovenských partizánov.
„Majú radi hodiny slovenčiny, a to práve tie, kde sami tvoria. Možno je táto knižka prvým krôčikom k tomu, aby sa z nich raz stali veľkí spisovatelia. Podporila som ich v snahe prezentovať na verejnosti to, čo napísali. Výber bol veľmi ťažký. Nie vždy sme sa zhodli na tom, čo by sa malo do knižky dať. Rozchádzali sme sa v tom, čo bolo dobré podľa nich a podľa mňa. Deti rozmýšľajú celkom inak. Nechala som im dosť veľkú slobodu, nerobila som nátlak. Pomohli nám aj rodičia, učitelia informatiky. Bez nich by to nešlo,“ povedala bližšie o realizácii nápadu Tatiana Zekanová, triedna učiteľka III. D. Knižka sa krstila v Považskej knižnici, ktorá sa zaslúžila o jej vydanie. „Nechceli sme, aby zostalo to, čo deti vytvorili, niekde v zásuvke neprečítané. Museli sme podporiť ich tvorivé nadšenie. V budúcnosti plánuje knižnica zorganizovať stretnutie s niektorým zo slovenských spisovateľov pre deti a mládež, aby malým básnikom pomohli, poradili, spolu s nimi skúsili tvoriť. Talenty treba rozhodne podchytiť,“ povedala Viera Baničová, riaditeľka knižnice a krstná mama knihy.
A o čom píšu deti v básničkách najradšej? O svojich domácich miláčikoch – korytnačkách a rybkách, ktoré chodia do svadobného salónu pána Golónu, o škrečkovi Ňufinovi, neposlušnej mačke, ktorá spadla do komína, tiež o opici a škorici. No tiež o tom, aké pomýlené sú ich rána, keď sa im nechce z postele, o hokeji, ktorý nám dá všetko, ale aj o takých bežných veciach, ako je novinový stánok či rysovací plán. Aj v tej najobyčajnejšej veci sú deti schopné vidieť to, čo dospelým už dávnouniká.