Považská Bystrica – Čarovný záver týždňa mohli prežiť minulý piatok druháci zo Základnej školy na Strede. Nespali totiž doma, ani u známych, či v nejakom rekreačnom zariadení alebo na chate. Celú noc strávili v miestnej knižnici. A bola to naozaj zaujímavá noc. Veď provizórne postieľky z karimatiek a spacích vakov si nechystali sami, ani za asistencie rodičov. S ich prípravou im pomáhali všelijaké rozprávkové bytosti – Snehová kráľovná, princezná Krasomila, Červená čiapočka a dvaja nezbedníci pirát Šmudlo a kráľovský šašo. Tie im pripravili spolu s tetami z knižnice aj chutnú večeru a zorganizovali množstvo súťaží. Na večerné rozprávanie o knihách, ale aj o všeličom inom veľmi zaujímavom pozvali návštevu – uja Melichera.
Všetky deti však netrpezlivo čakali hlavne na to, kedy nastane skutočná tma. Priestory knižnice sa zmenili na nepoznanie. Tmavé rohy medzi regálmi plnými kníh mohli odrazu skrývať všeličo. Rozniesla sa dokonca fáma, že sa zobudil aj knižničný škriatok, ktorý sa môže potulovať všelikade. Aby malí nocľažníci urobili niečo aj pre zdravý spánok spravodlivo unavených, vybrali sa pred spaním na večernú prechádzku do mesta. Na cestu si svietili vlastnoručne vyrobenými lampiónmi. Najprv stretli mestských policajtov a pri kine Mier i rodičov, ktorým odovzdali knižničné posolstvo. V ňom stojí:„Milý ocko, milá mama, nechcem večer spávať sama. Žiada sa mi rozprávočka, celkom krátka na pol očka. Pripravenú knižku mám, s vami si ju prečítam.“ Po návrate ich čakalo ešte jedno tajomstvo. Hľadal sa totiž poklad, ktorý skryl na utajenom mieste knižničný škriatok. Deti ho nakoniec našli a zoznámili sa aj so samotným škriatkom. Ten chcel, aby hádali jeho meno. Kto ho neuhádol, toho si škriatok nepotrestal, ako je to v rozprávke o Zlatej priadke. Dobrého hádača – malú Barborku Hrvánkovú však odmenil. A ako sa volá škriatok, ktorý býva v knižnici? Treba sa spýtať detí, ktoré ho objavili alebo navštíviť knižnicu. Tety, ktoré tam pracujú, to všetkým deťom rady povedia. On im radí aj v tom, ktoré knižky majú kupovať. Dobre pozná deti a vie, čo sa im páči.
Ráno sme sa vybrali do knižnice aj my, aby sme zistili, ako sa im spalo. Pochvaľovali si. Zažili veľa zábavy, smiechu, napätia a zaspávali pri peknej rozprávke, ktorú im čítala pani učiteľka. Niektorí nezbedníci však boli asi príliš rozrušení, že spia prvýkrát mimo domu, lebo oči zavreli až nadránom. No Danko Valašík zaspal hneď, a tak získal cenu najlepšieho nocľažníka – vankúšik Dráčika spáčika. Ráno boli odmenení aj všetci víťazi súťaží. Keď si pre deti prišli do knižnice o ôsmej ráno rodičia, domov sa im nechcelo. Chceli tu spať ešte aspoň jednu noc.
Autor: berko