ely, ktorá sa predstavila vo svetle niečoho nového už v svojich začiatkoch, ešte za éry komunizmu. Ten podobným hudobným smerom a výzorom hudobníkov neprial. Totalitný režim však ďalšie obdobie na rozdiel od skupiny Arakain neprežil.
Pred 25 rokmi a dnes
Ľudi nadšení pre niečo nové, a tak trochu zaznávané, s mladistvým elánom a svojím nadšením, vďaka ktorému prekonávali všetky prekážky amatérskeho muzicírovania. „V tom sme boli vtedy asi silnejší ako ostatné kapely okolo nás, preto sme tu už tak dlho a v tejto pozícii. Boli sme ochotní obetovať štúdiá na vysokých školách, pozície a postupy v zamestnaní, zaistenú budúcnosť, vzťahy... Muzika predstavovala vtedy pre nás takúto silu!“
Prišlo niekoľko hráčskych obmien, vrátane tých najchúlostivejších (speváci), ale aj tak to rozbehnutý muzikantský vlak ustál! „Dnes nás v brandži nemôže v podstate nič prekvapiť. Stovky a stovky koncertov a zájazdov, konfrontácia so zahraničím. Štrnásť štúdiových albumov, plus ďalšie „živáky“ a výbery. Množstvo ocenení, či už v kategóriách inštrumentalistov alebo kapiel a platní roku. Skúseností na rozdávanie máme, ale my si ich zatiaľ necháme pre seba, ešte tu hádam nejakú chvíľku medzi tými mladými obstojíme. Otrepaná veta, ale pravdivá - nie je nad to, keď sa ti koníček stane zamestnaním. Niekedy „krušným“, ale skvelým,“ hovorí Jiří Urban, zakladajúci člen kapely.
Ako hodnotí najstarší člen Arakainu jednotlivé obdobia?
„Je to veľmi obšírna otázka a odpovedať na ňu v krátkosti nie je možné. Keď sme hodnotili pred piatimi rokmi, pri dvadsiatom výročí, vystačilo to na celú knihu (20 let natvrdo!). V jednoduchosti sa to dá rozdeliť na obdobie totality, zákazov a undergroundu, po revolúcii na obdobie zhodnotenia toho, čo sme za roky nazbierali - teda platne.
V prvom období raných zostáv sme prácne s Alešom Brichtom hľadali vhodné náprotivky, ako ľudsky, tak i herne. Boli to tancovačky a popoludňajšie čaje, množstvo kelímkových pív, zelených párkov a prepotených dedinských sál. Pred revolúciou to bola stabilizácia kádra a profesionalizácia - veľmi dôležitý bod Arakainu. Naraz tu stála oficiálna kapela, prišli koncerty, manažéri a došlo aj na šesťstotrinástky! Prvá platňa po revolúcii a hneď predaj - 120-tisíc kusov! Neviem si predstaviť lepší štart!
V prvej polovici 90-tych rokov boli ďalšie platne, ale aj stagnácia muziky v Čechách. Prišlo to, na čo sme neboli zvyknutí. Cestovali sme, sebarealizácia ľudí nebola už snom, no na druhej strane sa začali kapely zvonku objavovať na našich javiskách. Stalo sa to, čo sa muselo stať - prepad predajnosti platní priniesol tápanie a otázku: Má to ešte zmysel?
Našťastie, vydržali sme a druhá polovica 90-tych rokov sa niesla v znamení práce s vtedy silným vydavateľstvom, podporou zo všetkých strán a natáčaním ďalších nosičov. Odrazilo sa to na hosťovaní na veľkých festivaloch, vystúpením pred Judas Priest...“ spomína Jiří Urban.
Po prelome milénia, opotrebovaním ľudského a invenčného materiálu, odchádza Brichta z kapely. Pracoval súbežne s Arakainom a na sólovej dráhe bol stále úspešnejší. Definitíva odchodu tak vyriešila niektoré otázky. Bola to kritická situácia v živote Arakainu, dá sa povedať, že asi najtvrdšia. Našťastie je na mieste nový objav - Petr Kolář, ktorý pomáhal obnovovať stratenú dôveru v zvyšok kapely bez Brichtu. „Myslím si, že sa to podarilo, čoho výsledkom boli aj tri zlaté platne!!!“ dodáva Urban.
Keď to ale kapela korunovala úžasným koncertom v pražskej Sazka Aréne s Doro Pesch a Blaze Baylym z Iron Maiden, volí Kolář v rovnakej pozícii cestu ako Brichta. Ďalší kritický moment. Vtedy opäť pomáha šťastena. Volá sa Jan Toužimský. Alternoval Kolářa v muzikáloch a zrazu sa mladíček z južných Čiech ocitá v kapele.
Aby toho nebolo dosť, zmena zasiahne aj post bubeníka, a tak sa končí omladenie kapely Lukášom Doksanským. „Momentálne sa cítime asi najlepšie za niekoľko posledných rokov. Nič už meniť nechceme a dúfame, že sa už nič radikálne nestane!“
Zo zákulisia koncertu?
„Zo zákulisia sa toho väčšinou veľa neprezrádza a ono niekedy nie je čo. Málokto si domyslí, že usporiadaniu takéhoto koncertu predchádza množstvo rokovaní, schôdzok a nabehaných kilometrov. Dôležitá je aj kalkulácia, či bude na to nekomerčná kapela mať. Keď sa všetko naplánuje a vymyslí, prichádza samotná realizácia. A opakuje sa to isté. Rozhovory, schôdzky, rokovania, nabehané kilometre...“ hovorí Urban. Kam sa taký projekt vojde? Kde je možné vytvoriť zázemie pre také množstvo hudobníkov. Kde vziať prostriedky na prenájom priestorov, služby, orchester, výrobu plagátov, reklamy, zaistenie techniky a technikov, mixážnych pultov a ozvučenia orchestru, prenosových vozov, televízie, kamier...?
„Koncert bude rozdelený na dve časti - s orchestrom a bez. Ako predkapely sa predstavia pražské Dymytry a Noid Crew so spevákom Noidom. Po „výberovom konaní“ sme sa dohodli na spolupráci s Plzeňskou filharmóniou, ktorá prejavila chuť a ochotu ísť do takéhoto netypického projektu. Dôležitý bol výber osoby aranžéra - skladateľa „klasickej“ zložky hudby,“ objasňuje Urban.
„Stal sa ním korepetítor, klavírista, skladatel a aranžér zo Štátnej opery Praha Václav Zahradník, ktorý s kolegom, huslistom Janom Valtom pripravujú notácie aranžmánov a spoločne ich zoznamujeme so skladbami Arakainu, aby sme mali predstavu, ako to bude fungovať. Václav Zahradník bude zároveň dirigentom celej „klasickej“ časti koncertu.
Všetci aktéri tejto akcie sa tešia s rozochvením a prianím, aby sa všetko podarilo.“
Ako prebieha príprava?
„Po dokončení notácií čaká kapelu skúšanie s filharmóniou, a by sme si na seba zvykli, naučili sa nástupy a vyjasnili si spoluprácu s dirigentom. Všetko v štúdiu Plzeňského rozhlasu, pretože také veľké teleso nepresťahujete či neumiestnite inde len-tak. Na „elektrickú“ časť koncertu sa budeme pripravovať ako vždy vo zvukovo ideálnych priestoroch Rockového klubu Kain v Praze,“ zasväcuje nás Urban.
Kapela je na tohtoročnom turné, kde v programe Arakain XXV odohrá v dvaapolhodinovom programe všetky najzásadnejšie hity svojej kariéry. Do toho skúša skladby pripravované pre výročný koncert, kde budú účinkovať i bývalí speváci Arakainu - Lucie Bílá a Aleš Brichta.
Čo na to benjamínci?
Najmladšími členmi Arakainu sú Jan Toužimský a Lukáš Doksanský. Čo hovoria na pripravovaný megaprojekt, ktorý sa uskutoční 20. apríla? J. T: „Veľmi sa teším, bude to veľká oslava. Každý z bývalých spevákov je nedeliteľnou súčasťou histórie Arakainu, a tak by ich vystúpenie k oslave malo patriť .Hlavne by som sa s nimi veľmi rád stretol.“
L. D.: „Dostal som strach, že budem musieť hrať potichu (smiech). Všetko sa má vyriešiť sústavou plexiskiel. Pravidelne cvičím na bicie a aj fyzicky, aby som mal formu. Čo hovoria na to všetko moji žiaci na Konzervatóriu Jaroslava Ježka? Myslím si, že sú radi. Majú relatívne mladého profesora a účinkovanie v Arakaine mi schvaľujú. Niektorí dokonca cvičia vo voľnom čase rytmy z poslednej platne Labyrint (smiech). Na koncert sa samozrejme chystajú!“
„Kapela verí, že sa na koncert pripraví dobre. CD i DVD z koncertu poteší určite všetkých fanúšikov, ktorí si hudbu Arakainu zamilovali a nenechajú si takúto výnimočnú udalosť ujsť. Divácky záujem je veľký, a nie každý sa do Prahy dostane. Preto pozývam našich fanúšikov na koncert do Piano clubu v Trenčíne, kde vystúpime v sobotu 14. apríla. Ako predkapela sa predstaví považskobystrická skupina Tristana,“ končí rozprávanie o trashovom šialenstve zvanom Arakain, ktoré vypuklo pred štvrťstoročím, Jiří Urban.
Podľa rozprávania J. Urbana, J. Toužimského a L. Doksanského pripravil Milan Kováčik
