zastávke autobusu a aj ten, skôr než sme sa k nemu vybrali, nastúpil na spoj.
Ako prvú sme oslovili mladú mamičku Janku Meškovú, ktorá stála vonku aj so svojimi dvoma synmi Aleškom a Tomášom. „Pracujem v obchode a vaše noviny si pravidelne kupujem. Žiaľ, doma ich nemám, vždy ich zabudnem v práci,“ povedala nám sklamaná. A tak sme sa pobrali ďalej. Trochu sme sa zdržali pri otáčaní, lebo s parkovaním pri kostole v Teplej je to veru všelijaké a cúvať sa nám takú dlhú cestu nechcelo. Manévrovanie s autom vyvolalo všeobecnú pozornosť mužskej časti veriacich. Veď šoférovala žena.
Navštívili sme ešte jeden dom pod kopcom pri odbočke. Klopali sme, zvonili, v dome hralo rádio a zdalo sa nám, že jeho obyvatelia sú doma. Nikto nám však neotvoril. Dom bol rozostavaný, a tak sme usúdili, že tu by sa päťstovka zišla. Žiaľ, nepochodili sme.
Vybrali sme sa preto cestou hore smerom na Vrtižer. Veselo si po nej vykračoval šiestak Marián Harvančík, ktorý, ako nám neskôr prezradil, bol v krčme. Hneď nás však vyviedol z omylu. „Ja do krčmy nechodím. To len s chalanmi sme sa tam mali stretnúť. Hrávame ráno futbal. Prišlo nás však málo, a tak z toho teraz nebolo nič,“ rýchlo vysvetľoval Marián. Najprv nám s určitosťou tvrdil, že posledné číslo Obzoru doma nemajú, ale napokon ho predsa išiel hľadať. Našiel. Celý šťastný vybehol pred dom a ukazoval nám ho. Mal šťastie. Na titulke boli maturity, a tak Marián vyhral. Cenu však prebral jeho starší devätnásťročný brat Martin, ktorého sme zobudili, lebo ešte spal. Otec Marián sa hanbil ísť k dverám a mamina Vierka bola v kostole. Ktovie, ako zareagovala, keď sa dozvedela o výhre chlapcov? Tí o súťaži nevedeli nič. Z výhry sa však veľmi tešili a pochvaľovali si takéto štedré „šibáky“. Doma sú štyria súrodenci, a keď sme ich navštívili, spal u nich ešte aj bratranec Michal Slaninka.
Všetko o našej súťaži však vedela susedka, ktorá stála pri bránke vedľajšieho domu a pozorne sledovala ešte predtým, než sme vošli s Mariánom dnu, naše auto. „Ja mám Obzor. Poďte ku nám, asi ide o tú súťaž, nie?“ kričala na nás. Prvého sme však stretli Mariána, a tak bola päťstovka jeho. Chalani nám pred odchodom prezradili, že na baby ešte pripravení nie sú. Možno bolo aj dobré, že sme ich vytiahli z postele. Aspoň sa na prúty v ten deň vybrali skôr a korbáče určite stihli upliesť. Ako inak, sami.
Súťaž pokračuje ďalej. Takže nabudúce môžete vyhrať päťstovku možno práve vy. Podmienkou je aktuálne číslo našich novín.
