Rodič musí svoje dieťa predovšetkým poznať, aby si všimol zmeny v jeho správaní, ktoré bývajú prejavom šikanovania. Aké sú varovné signály?
• Dieťa sa bojí ísť do alebo zo školy (chce, aby ste ho odviezli autom do školy a zo školy alebo išli s ním).
• Nechodí za ním domov žiaden spolužiak, vyzerá to tak, akoby nemalo žiadnych kamarátov.
• Mení cestu zo školy a do školy.
• Zhorší sa jeho prospech, je nesústredené, bez záujmu.
• Prichádza domov so zašpineným, poškodeným oblečením, školskými pomôckami.
• Prichádza hladné (niekto mu berie desiatu, peniaze na ňu).
• Stáva sa uzavretým, je utrápené, smutné, nehovorí o tom, čo sa deje v škole.
• Vyhráža sa samovraždou alebo sa o ňu dokonca pokúsi.
• V noci v posteli plače, zle zaspáva, má hrôzostrašné sny, vykrikuje zo sna.
• Má modriny, škrabance, rezné rany, zlomeniny, ktoré nechce alebo nevie vysvetliť.
• Nápadne často zrazu „stráca“ veci a peniaze.
• Častejšie si pýta peniaze, lebo niekto tie jeho ukradol.
• Dáva nepravdepodobné vysvetlenia na všetky vyššie uvedené problémy, má strach.
Čo môže rodič pre dieťa urobiť?
• Venujete pozornosť možným znakom a prejavom.
• Keď máte pocit, že je vaše dieťa šikanované, opýtajte sa ho priamo, či nemá problémy.
• Dajte dieťaťu príležitosť, aby vyjadrilo svoje pocity, aby sa vyrozprávalo. Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte.
• Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho.
• Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo.
• Robte si písomné záznamy o incidentoch (kde, kedy, akým spôsobom sa to stalo a kto bol pôvodcom).
• Keď sa šikanovanie vyskytuje v škole alebo sa na ňu inak viaže, hovorte o tom s učiteľom alebo riaditeľom školy.
• Žiadajte, aby škola postupovala podľa odborných pokynov pre riešenie prípadov šikanovania.
• Pomôžte dieťaťu naučiť sa, čo robiť proti šikanovaniu.
• Pomôžte mu skamarátiť sa s inými deťmi. Pozvite ich k vám.
• Keď sa šikanovanie stáva na ceste do školy, zariaďte si, aby ste ho tam mohli stretnúť.
Čo treba dieťaťu povedať, aby si samo poradilo?
• Poznámkam a provokáciám sa zasmej alebo ich ignoruj. Pamätaj si, že ich autori sú obmedzení, chcú ťa zastrašiť. Humor a ticho ich môžu odradiť. Keď to nejaký čas vydržíš, prestane ich to baviť.
• Môžeš im povedať, aby prestali otravovať alebo niečo podobné. Musí v tom však byť zlosť a hneď potom odíď.
• Ak ťa obťažuje celá skupina, vyber si najslabšieho člena, pozri sa mu do očí a povedz: „To nie je smiešne!“ Potom odíď.
• Pomôže ti, ak sa prihlásiš do kurzu sebaobrany. Dodá ti to sebadôveru. Neznamená to, že budeš zlo oplácať, ale môže ti to pomôcť posilniť tvoju sebadôveru.
• Drž sa v skupine. Útočníci sa obyčajne zameriavajú na osamotené deti.
• Spýtaj sa člena útočiacej „party“ osamote, prečo ich musí útočiť toľko na jedného.
• Keď ťa útočníci obklopia, nezastavuj sa a choď ďalej. Snaž sa získať svedka počínania, aby učiteľ mohol zasiahnuť bez tvojho žalovania.
• Prestaň uvažovať ako obeť. Choď vždy so zdvihnutou hlavou, predstieraj sebadôveru, aj keď žiadnu nemáš. Aj keď ti útočníci naháňajú strach, pozeraj na nich s úsmevom. Keď už nedokážeš robiť nič iné, aspoň ich ignoruj, nezastavuj sa a choď od nich preč. Nakoniec ich to prestane baviť.
• Veď si záznamy o všetkom, čo sa stalo – miesto, čas, čo kto povedal.
