„V Slovane sa cítim super,“ hovorí Považskobystričan Radoslav Illo
Odmalička patril napriek menšej postave k nádejam bystrického hokeja. Nebolo sezóny, v ktorej by nehrával za staršie výbery a s rovesníkmi sa stretával iba v školských laviciach. Všimli si ho zostavovatelia žiackych výberov a Radoslav Illo (1990) absolvoval niekoľko turnajov vo výbere Bratislavy na prestížnom Pee Wee turnaji v Kanade. Ako ôsmak prispel k zlatým medailám deviatakov Pov. Bystrice na majstrovstvách Slovenska v roku 2004 a v nedávnom ukončenej sezóne mu do vitríny pribudla bronzová medaila z dorasteneckej extraligy v drese Slovana Bratislava. Popritom ešte pomohol materskej Pov. Bystrici k postupu do dorasteneckej extraligy.
„Uplynulý rok bol pre mňa veľmi náročný, pretože som mal zdravotné problémy s kolenom, kde bolo poškodené jabĺčko. Prejavili o mňa záujem v Slovane Bratislava, a tak som sa po dohode s rodičmi a agentom odhodlal k odchodu do Bratislavy. Musel som vyriešiť otázky týkajúce sa štúdia, no prechod z SPŠ na štúdium cestovného ruchu bol našťastie hladký. Mám individuálny študijný plán ako takmer všetci spoluhráči a maximálne sa môžeme venovať hokeju. Počas letnej prípravy nás v Slovane, kam som odišiel na striedavý štart, bolo päťdesiat. Postupne tréner Výboh káder zoštíhľoval až o polovicu, kde som bol aj ja,“ rozhovoril sa o začiatkoch v Bratislave mladý útočník.
Rado mal spomínané problémy, pretože musel podstúpiť operáciu, po ktorej mu koleno spevňovala kovová skrutka, ale naučil sa s ňou hrať a patril k oporám oboch mužstiev. „Za Slovan som odohral 25 zápasov, v ktorých som dal deväť gólov a mal som štrnásť asistencií. V kádri som sa pohyboval na rozhraní prvého a druhého útoku. Všetko vyzeralo perfektne, hra sa darila. Spokojný som bol aj s prípravou, mali sme kondičného trénera, týždenne nás čakali štyri tréningy, posilňovňa, gymnastická príprava, sauna, o všetko bolo postarané. Problém vznikol vtedy, keď ma povolávali hrať za považskobystrický dorast. Celý týždeň som trénoval spoluprácu so spoluhráčmi, no na víkend som musel ísť hrať I. ligu. Po návrate ma na začiatku týždňa tréner „šupol“ do štvrtého a niekedy aj do piateho útoku, pretože si nemohol dovoliť trénovať súhru s niekým, kto mu na zápasy nepríde. Keď som hral za Slovan, v zápasoch som sa postupne prepracovával z posledného útoku a často som končil v prvom,“ spomína na neľahké časy Rado.
V kolektíve problém nebol, mladí slovanisti ho prijali medzi seba a stávalo sa, že pred výjazdami za súpermi mu mamy spoluhráčov balili desiate alebo prali veci. Slovanu sa darilo herne a dlho to vyzeralo, že môže získať aj majstrovský titul. „V závere sme prišli o dva body kvôli neoprávnenému štartu hráča, ktorý v týždni odohral päť zápasov, čo sa medzi mládežníkmi nemôže, hoci to bolo v rôznych súťažiach. Paradoxom bolo, že Topoľčany, ktorých hráč dostal viac vyšších trestov a „neodstál“ si zápas, neboli podobne potrestané. Nakoniec nás vo finiši predstihla aj Skalica, lenže ak by nás nepribrzdil spomínaný moment, mohli sme reálne bojovať aj o zlato. Aj bronz je pekný, je to moja druhá medaila zo slovenských šampionátov,“ neskrýva radosť.
Okrem extraligy Rado spolu s ďalšími kolegami, ktorí mali striedavý štart v Žiline, Trenčíne či Trnave pomohol Bystričanom do extraligy, no je otázne, kto za Pov. Bystricu bude v novej sezóne hrať. „Ja už mám dorasteneckej kategórie dosť, tri roky stačili. Teraz by som chcel hrať juniorskú extraligu za Slovan, kde som si v závere sezóny zahral v jednom útoku s reprezentantami Rusnákom a Bezákom, ktorí onedlho budú hrať na MS do 18 rokov. Rád by som išiel v ich stopách, ešte mám šancu o rok. K tomu, aby sa tak stalo, treba už len maličkosť, prestup.“
Zdá sa, že všetko je jednoduché, lenže nie je tomu tak. „Radovi sa skončila v Považskej Bystrici zmluva a chce podpísať prestup do Slovana. Ak by odišiel do zahraničia, klub by za neho nedostal ani korunu, lenže v tomto prípade ide o najvyššiu tabuľkovú čiastku – 150 000 korún, čo sa Slovanu zdá veľa, pretože nejde o reprezentanta. Pritom ponuka belasých bola korektná, pretože by sa podieľal na jeho raste a pri prípadnom predaji by určité percentá putovali do pokladnice Pov. Bystrice, a odrazu sa pýta najvyššia čiastka,“ vstupuje do debaty otec Vladimír.
Uvidíme, ako to všetko dopadne, ale bolo by na škodu, ak by sa kluby nedohodli. Rado sa v Bratislave cíti dobre, navštevuje školu, darí sa mu. Ak mu bude slúžiť zdravie, má predpoklady dosiahnuť úspechy nielen v juniorskej, ale aj seniorskej kategórii. Zo Slovana je bližšie nielen do reprezentácie, ale aj do zahraničia.
