„Dôležitým býva pre ne jarný prelet alebo ako mu hovoria iní, očisťovací prelet.“ Tohto roku sa včely vďaka teplému počasiu poponáhľali, a tak sme ich mohli vidieť v prírode už vo februári. „Letáč je zúžený a opatrený mriežkou kvôli hlodavcom, aby sa nedostali do úľa, čo by znamenalo skazu celého roja. Je však otvorený, preto môžu včely vyletieť,“ dodáva Ferenec. Počas zimy časť cukru včely spotrebujú a spracujú. Nespracovaná časť sa dostane do výkalového váčku, ktorý sa napĺňa. Preto je pre včely dôležitý spomenutý prelet, aby si ho vyprázdnili. „Ak býva zlé počasie až do apríla, majú väčšiu spotrebu. Váčok sa skôr naplní, a preto začnú kaliť, špiniť v úli. Vtedy včelár proti prírode neurobí nič. Robí však iné opatrenie. Môže dať do úľov vodu alebo pred úle napájadlá, kam sa naučia chodiť na vodu, aby nemuseli lietať ďaleko od včelína. Včely začali nosiť peľ už vo februári. Aj keď je to zavčasu, prírode to nevadí. Horšie sú však dni, keď sa náhle ochladí. Po prelete začnú matky klásť plody, ktoré sa zväčšujú. Ak by bol plod veľký a studené dni by neustúpili, dochádza k rôznym chorobám,“ vysvteľuje Ferenec.
Staré včelstvo vydrží do konca apríla. Treba vymeniť ďalšiu generáciu, a preto kladú matky toľko vajíčok, aby zväčšili chov novej generácie minimálne raz toľko. Počas teplých mesiacov nesú 1500 až 2000 vajíčok za deň, čo je trikrát toľko, ako sami vážia.
„Zimy boli všelijaké, včely vždy vydržali. Včela nezahynie od zimy, ale od hladu,“ dodáva Bohuslav Ferenec.
