Jej výbuch bol zbytočný, pretože kľudne mohla vystúpiť inými dverami. Škoda, že už nevidela smútok a slzy v očiach tej, na ktorú sa osopila. Francúzske barly nemá totiž na ozdobu. A krivú nohu nezískala tancovaním, ale ťažkou robotou a od choroby, na ktorú sa lieči už skoro štyridsať rokov. Našťastie, nie všetci cestujúci sú takí ako vyobliekaná panička. Hoci jej vtedy nikto neodporoval, ich nesúhlasné pohľady hovorili samé za seba. A trpezlivo počkali, kým pani s barlami nevystúpi.
Podobných prípadov je viac. Z nášho života sa akosi vytráca ohľaduplnosť a pochopenie pre ostatných. O ochote pomôcť druhému ani nehovoriac. Akosi zabúdame, že bez pomoci iných sa občas nezaobíde ani jeden z nás.
