len strana Smer. Žeby na obsadenie svojich zástupcov pod sieťou nestihla strana vypísať výberové konania, resp. nebolo z čoho vyberať? Či už bolo príčinou to alebo ono, isté je jedno – na spoločnom „piesku“ sa mu hrať asi nechcelo. A tak sa nám podarilo odpozorovať len hernú taktiku ostatných politických subjektov. Hľadali sme pritom paralely s tou politickou.
ĽS-HZDS
Ako vždy disciplinované. Pod sieť sa dostavilo najviac skutočných členov strany a poslancov. Počiatočné strašidelné bu-bu-bu, ktoré predviedli hráči na začiatku, sa postupne pri naozajstnej konfrontácii, kde bolo treba zaujať jednoznačné stanovisko, menilo v bojovom poli na všelijaké čudesné vykrúcanie. Rozohrávalo sa do siete alebo do autu, nič sa skutočne nevyriešilo. Všetko sa snažil uhrať hlavne poslanec Pavol Jurčík, ktorý skončil spotený ako myš. Pri vytĺkaní „politického kapitálu“ sa poriadne natrápil, lebo nestačilo iba ťukať, teraz bolo treba aj poriadne buchnúť. Ženská časť družstva bola, ale, žiaľ, len do počtu. Veľa vody nenamútili, čo je v tomto straníckom subjekte na regionálnej úrovni zvykom. Do vedúcich miest sa nedostali.
KDH
Zástupcovia tohto politického subjektu neboli priamymi aktérmi boja. Charakteristické znaky – uvážlivé, opatrné, dopredu treba vypočítať každý krok a držať sa hesla: „Keď nezaprší, aspoň kvapne.“ Z postranných častí ihriska sa zo strany predsedu šinula povznášajúca duchovná podpora a zároveň systematické, nenápadné, cielené, psychické nahlodávanie morálky súpera, sem-tam i poroty. KDH si pre seba odchytilo aj jedno lekárske volejbalové eso a bojovné ženy – sympatizantky KDH. Škoda, že takéto akčnejšie typy chýbajú aj v regionálnej politike. Tu hrajú prím veľmi opatrné diplomatické typy. KDH bolo nakoniec víťazom.
SNS
Absolútne opačnú taktiku zvolilo SNS. Jeho povestná silná ženská zostava sa zápasom v poli vyhla. Na začiatku sa nahodila do tričiek s orlicou a do bojového poľa vyslala urastených slovenských chlapcov. „To sa, chlapci, to sa, jak oltárne sviece, keď stoja pod sieťou, súper sa nechechce,“ nevdojak chytila divákov národná nôta. Všetci hrajúci sympatizanti boli učitelia. Hneď bolo vidieť, kto vládne rezortu školstva, na rozdiel od regionálnej politiky. Okresná „Železná lady“ Milada Belásová všetko pohotovo riadila hneď od začiatku, nie však z lavice poslaneckej, ale telocvičnej. Ktovie či nedostali hráči hubovú polievku, keď sa umiestnili na druhej priečke víťazov?
Strana zelených
Pohoda, klídek, kávička... Taký bol hneď od začiatku prístup hráčov za tento ekologicky razený politický subjekt. Veď keď nejde o loptu z chráneného bobra, nejde vlastne o nič. Do herného poľa sa nebojácne a odhodlane postavil aj samotný predseda Pavel Petrík. Súperi zaregistrovali okamžite možnosť politického oslabenia okresného organizácie a hrali podľa hesla: „Zabiť predsedu je náš cieľ.“ Všetky nepríjemné rozohrávky totiž boli namierané práve na neho. Z jeho povestného pokoja ho to však nevyviedlo. Mal aj dokonalú ochranu spoluhráčov, hlavne bývalého poslanca Novohradského. Ochranári sa nezapreli. Do prvej trojky sa mohutne nehrnuli.
Slobodné fórum
Tento subjekt poňal hru naozaj neuveriteľne slobodne. Priam ste mali dojem, že nehrajú ľudia z mäsa a kostí, ale krehké slobodomyseľné éterické bytosti. Aj ich identita bola zahalená rúškom tajomstva, ako všetky aktivity okresnej organizácie. Do otvorených konfrontácií s loptou sa nikto nehrnul, a tak sa hráči nakoniec ufilozofovali na posledné miesto.
SDKÚ-DS
Nový predseda Marcel Péli hneď od začiatku turnaja behal, trúbil, vyjednával, sršal humorom, vítal známych, radil, poučoval (a to stále), no nehral. Stál v pozadí herného poľa, ktoré však bolo absolútne plné a ťahal za neviditeľné nitky. Aj sympatizantov sa dohrnulo celé modré more. Žeby pokus o demonštráciu sily po katastrofálnej volebnej prehre v komunálkach? Vynovená metla si napokon vymietla tretie miesto.
