Streženice – Kto bude v tomto týždni výhercom súťaže MY noviny do každej rodiny? Keď sme v stredu okolo poludnia zastavili neďaleko potravín, nablízku nebolo dlhý čas nikoho. Našťastie, z predajne vyšli dve panie s dieťatkom. Aspoň že tak, potešili sme sa. Po oslovení im bolo hneď zrejmé, že ide o súťaž. Týždenník MY Považský obzor kupujú vraj odjakživa a doma majú aj jeho posledné vydanie.
Pobrali sme sa k ich rodinnému domu smerom na Štepnice. Vo dvore na nás štekal štvornohý Rony a dával očividne najavo, že nás nepozná a nemáme čo v jeho dvore hľadať. Anna Urbanová priniesla noviny. Žiaľ, bolo to číslo spred mesiaca. Doniesla druhé, ešte staršie vydanie, tretie, štvrté, medzi nimi dve rovnaké. „To vtedy, keď aj dcéra kúpi,“ vysvetľuje a pobrala sa za mužom, či nemá aktuálne vydanie on. Nakoniec sme sa dočkali, čo potvrdzuje aj naša snímka. Domáca pani je náruživou čitateľkou viacerých časopisov. „Najradšej lúštim krížovky. Dvakrát som vyhrala knihy, je to už pár rokov. Zaujímam sa, čo sa deje v dedinách a vlastne o všetko,“ hovorí. Manžel jej pripomína, aby nezabudla aj na policajné správy... Okolo nás sa tmolí mačka. „To sú moji miláčikovia. Máme ich štyri. Dve perzské, z Rakúska kocúra Pukiho a Lilu, ďalšie domáce voláme Černoško a Strakamakaté,“ predstavuje nám ich, no kocúr sa kdesi podel, nie a nie ho nájsť.
Rodáčka zo Záriečia zdedila po prarodičoch drevenicu a od osemnástich rokov žije v Streženiciach. S manželom si v roku 1982 postavili už murovaný dom. Do Záriečia ešte zájde, chodí tam na hody a býva tam aj jej sestra. Púchovská dolina je známa svojím folklórom a sme zvedaví, či si rada zaspieva. „Samozrejme, folklór, to je moje, ale v žiadnej skupine či súbore neúčinkujem, len tak doma, pre potešenie,“ hovorí.
Pani Anna pracuje v blízkej novovybudovanej firme. „Včera sme boli s manželom vo vojenskej nemocnici na kontrole po operácii kĺbov a tam som prechladla, preto som si dnes zobrala dovolenku. Ináč by ste ma doma nenašli,“ konštatuje. Možno preto sa na ňu šťastena usmiala... A na čo poputuje výhra? „Kúpim niečo ani nie dvojročnej vnučke Karinke,“ boli jej slová.
