Chvíle pred jeho narodením najnapätejšie prežívala Zuzka Rajcová. „Dva týždne boli doslova hektické. Spávala som tu, aby som bola poruke, ak by bolo treba. Nakoniec ma kobyla „dobehla“. Raz večer som opäť prišla do CVČ, ale pätnásť minút pred mojím príchodom sa žriebätko aj bez cudzej pomoci narodilo,“ spomína sa na dlhoočakávaný okamih. Od tej chvíle má ďalšieho štvornohého miláčika. A ten sa jej za starostlivosť riadne opláca. Veselo šantí po lúke pri mamine, sem-tam zabehne k lame a zakaždým rád zapózuje pred fotoaparátom. „Už od prvých dní, ako vyšiel von, ho chodia obdivovať deti i dospelí,“ potvrdzuje Zuzka.
Či nový prírastok v Centre voľného času aj zostane, je zatiaľ „vo hviezdach“. „Tri roky musí byť len ustajnený, treba sa o neho starať, trénovať ho. A na to treba peniaze, ktoré nemáme,“ hovorí riaditeľka zariadenia Eva Bočincová. Na jeho výchovu si netrúfa ani Zuzka, ktorá žriebätku vybrala meno. „Mala na to právo, pretože je to najmä jej zásluha, že nevznikli problémy. Ale oficiálny krst sme ešte nemali. Možno si ho potom adoptuje, veď je jej miláčik,“ zasmiala sa riaditeľka.
Okrem Porthosa majú v CVČ aj ďalšie štvornohé prírastky – dve malé kozliatka. „Prírastkov bude viac, pretože každú chvíľu by sa mali narodiť malé psíky, o niečo neskôr zas vyliahnuť pštrosíčatá,“ dodala Bočincová.
Niektoré zvieratká v minizoo majú aj svojich „adoptívnych rodičov“. Podľa riaditeľky začína adopcií pribúdať, aj keď by privítali väčší záujem. „Adoptujúci sa vôbec nemusí obávať, že mu zviera pošleme domov. Stačí, ak nás navštívi alebo spojí sa s nami napríklad telefonicky. Radi mu vysvetlíme všetky podmienky adopcie. Podotýkam, že adoptovať zvieratko si môžu jednotlivci, firmy alebo školy, či triedy...“ doplnila.
