Čo je potrebné urobiť skôr než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom?
Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto nasleduje potreba určiť skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.
Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý?
Zatepľovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatepľovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy. Mali by mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je 30 rokov).
Koľko financií je potrebné investovať do technického (papierového) projektu zatepľovania?
Papierový projekt je v zmysle všetkých právnych predpisov spodrobňujúcich stavebný zákon projektová dokumentácia. Koľko financií je potrebné investovať, je zložitou otázkou. Tejto otázke by malo predchádzať, čo má projektová dokumentácia obsahovať a v akej kvalite by mala byť spracovaná. Rozhodne platí, že najlacnejšie nemusí byť najlepšie. Isteže môže platiť aj opak. Ak však je súčasťou prehliadka budovy, spracovanie odborného posudku, návrh zatepľovacieho systému a hrúbky tepelnej izolácie na základe tepelnotechnického posudku s preukázaním hygienického a energetického kritéria, prípadne statický posudok, projekt požiarnej bezpečnosti, projekt organizácie výstavby, rozpočet, samozrejme súbor výkresovej dokumentácie vrátane detailov a návrh vytvárania výstužnej vrstvy vrátane farebného, resp. architektonického riešenia, je potrebné hovoriť rádovo o sume 100-tisíc Sk. Je potrebné zdôrazniť, že projektant preberá zodpovednosť za daný návrh a zabezpečenie funkčných vlastností zateplených stavebných konštrukcií počas celej životnosti zateplenia budovy.
Akú životnosť má zateplenie?
Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 – metodického predpisu na europské technické osvedčenie kontaktné zatepľovacie systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov.
Vyžadujú kontaktné zatepľovacie systémy špeciálnu starostlivosť?
Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na nerovnaké podmienky údržby ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne trhliny a po 15 rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy, vrátane obnovy farebného vzhľadu.
Existuje pre paneláky aj iný ekonomický spôsob úspory energie, než je zatepľovanie?
Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia. Isteže, najväčšia úspora je nekúriť. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných panelových konštrukcií, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je komplexná obnova bytových domov.
Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.
Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra. Kedy je ktorý spôsob vhodnejší?
V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.
Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?
Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
Ako sa im vyhnúť?
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
Súčasné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?
Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umožňujú dosiahnutie požadovaných parametrov aj bez dodatočného zateplenia. Technológia dodatočného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je určená najmä na zabezpečenie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu. Pri realizácii nosnej časti obvodového plášťa novej budovy ako monolitickej železobetónovej konštrukcie, je dodatočné zateplenie nevyhnutnosťou. Tu je však vhodné uplatniť, v závislosti na účele stavby, odvetrané zatepľovacie systémy.
Bolo dodatočné zatepľovanie panelákov potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska?
S dodatočným zatepľovaním sa v tzv. západnej (resp. vyspelej) Európe začalo už v 60-tych rokoch. Zatepľovanie teda v súčasnosti v týchto krajinách už nie je takou veľkou témou, lebo tieto práce majú vo väčšej časti fondu budov za sebou.
Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov?
Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 23 krajských materiálových variantách. Systémové poruchy týchto panelových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť uživateľ svojím konaním,ale na druhej strane pokiaľ by sa tieto poruchy neodstranili včas, mohli by viesť až k haváriám.
Ich odstránenie jednoznačne predchádza postupu obnovy bytového domu. Postupne bolo vytypovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe výnosu MVRR SR V-1/2004 i spolu s návrhom riešenia ích odstránenia.
Kde sa správca môže informovať, ak chce dať skontrolovať stav domu?
Podľa podmienok stanovených vo výnose MVRR SR V-1/2004 odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.
Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve?
Podmienky pre poskytovanie dotácie na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov.
V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu?
Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom výnose MVRR SR. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.
Môžu opravy systémových porúch realizovať bežné stavebné firmy, alebo sú potrebné špecializované?
Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je prezieravé využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o., v Bratislave.
Existuje termín, do ktorého najneskôr je možné žiadať o štátnu dotáciu na odstránenie systémovej poruchy?
Podľa platného Výnosu MVRR SR pre všetky formy žiadostí o dotácie stanovený termín do konca februára bežného roka. Žiadosti príslušné krajské úrady začínajú preberať po ujasnení výšky dotácie, čiže obvykle po 1. januári bežného roka.
Je možné pri odstránení systémových porúch uplatniť ako riešenie zatepľovanie budovy.
V prílohe spomínaného Výnosu MVRR SR je popísaných 12 systémových porúch i s návrhom vhodného riešenia odstránenia tejto poruchy. U 9 systémových porúch je ako súčasť vhodného riešenia odstránenia poruchy navrhnuté zatepľovanie.
Aké ďalšie známe formy finančnej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatepľovania, sú dostupné?
Je ich niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ich výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na 20 rokov na účel podpory obnovy bytovej budovy až do výšky 8000 Sk/m2 podlahovej plochy, tohto roku s 1-perc. úrokovou sadzbou. Úver sa poskytuje len raz, preto je vhodné využiť ho predovšetkým na komplexnú obnovu bytovej budovy.
Stačí na zatepľovanie ohlásenie stavby alebo je potrebné stavebné povolenie?
Projektant i stavebný úrad pri dodatočnom zatepľovaní budov by mal plne rešpektovať usmernenie MVRR SR z 9. 2. 2005, ktoré nahradilo pôvodné usmernenie č. 85/2004-920. Zmena textu usmernenia je v jeho záverečnej časti a je nasledovná:
Na stavebné úpravy súvisiace so zatepľovaním budov alebo ich častí, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky 4 kritéria podľa § 55 ods. 2 pism. b stavebného zákona
• v prípade jednoduchých stavieb (§ 139b ods.1 a 2 stavebného zákona) postačí ohlásenie. V predmetnej veci je vždy v právomoci stavebného úradu, aj v takomto prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti a skutočnosti, určiť ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie, V takomto prípade platí postup podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. pri ostatných stavbách (napr. bytové budovy, nebytové budovy) posúdenie toho, či je potrebné stavebné konanie je vecou správnej úvahy stavebného úradu. Spravidla určí ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie s doplnením dokumentácie podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., resp. tieto podliehajú stavebnému konaniu na základe žiadosti o stavebné povolenie.
Je potrebné ešte zdôrazniť, že pokiaľ zatepľovanie bude súčasťou významnej obnovy podľa § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, musí projektant podľa § 4 ods. 3 tohto zákona splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a zahrnúť ich do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie.
Ako postupovať najefektívnejšie pri financovaní obnovy (zatepľovania) bytového domu?
Je možné odporúčať nasledovnú postupnosť krokov :
1/ zistiť, či na danej budove je možné uplatniť systémové poruchy, na ktoré sa poskytuje dotácia štátu. Ak áno, súčasťou navrhovaného riešenia u 9 z 12 systémových porúch je zatepľovanie budov. Upresňuje to výnos MVRR SR č. V-1/2004,
2/ využiť program obnovy bytovej budovy u ŠFRB, najmä ak chceme obnovu budovy riešiť komplexne. ŠFRB požaduje na zatepľovací systém doklad preukazovania zhody, zatepľovanie musí robiť firma s udelenou licenciou a súčasťou obnovy sú nevyhnutné stavebné úpravy oprav vystupujúcich časti stavby. Po realizácii zatepľovania sa musí hydraulicky vyregulovať ústredné vykurovanie. ŠFRB poskytuje najvyšší úver s najnižšou úrokovou sadzbou na najdlhší čas, ale ten sa môže skrátiť formou ručenia. Podporu je možné poskytnúť len raz,
3/ využiť ponuku stavebných sporiteľní pre obnovu a rekonštrukciu bytov, najmä ak sme začali šetriť skôr. Treba však preukázať našetrených 10 % z celkove požadovaných prostriedkov, počítať s medziúverom (stačí aj 5 % našetrených prostriedkov) a neskôr s úverom.
4/ posúdiť ponuky 10 komerčných bank a ich účelové ponuky na obnovu a rekonštrukciu budovy. V ponuke je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia. V ponuke je i kombinácia foriem podpory a tieto ponuky sú výhodné pri dopĺňaní riešenia obnovy, kedy sa nedá už využiť ŠFRB.
Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto by okná mohli byť zdrojom najväčších úspor. Ak však sledujeme ekonomicko-energetické hľadisko, tak návratnosť na ušetrenú jednotku energie (napr. Sk/GJ za rok) je u okien pomerne drahá, a pritom podiel okien z fasády je väčšinou len štvrtinový. Dodatočné zatepľovanie obvodových stien je preto výhodnejšie a efektívnejšie.
U okien je však aj iný dôvod na ich výmenu. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. Preto je škoda ich napr. repasovať, ale treba ich vymeniť a najvhodnejší čas je pred zatepľovaním obvodových stien.
Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii z polystyrénu, sa konštrukcia príliš uzavrie a nedýcha?
Vlhkostné vlastnosti stavebných konštrukcií charakterizuje difúzny odpor a faktor difúzneho odporu. Čím je ich hodnota nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru a v závislosti na hrúbke týchto materialov má i nižší difúzny odpor. V tomto smere je tepelná izolácia MVD výhodnejšia ako EPS, ale podstatné je, že difúzny odpor pôvodných konštrukcií, ktoré ideme zatepľovať, je podstatne vyšší. Zateplenie nezhoršuje ročnú bilanciu vlhkosti a samotné obvodové plášte pred zateplením majú difúzny odpor 3-5-násobne vyšší, než má vrstva polystyrénu. Samotná parozábrana alebo hydroizolácia má stokrát vyšší faktor difúzneho odporu, pričom aj difúzny odpor je 10-krát vyšší ako u penového polystyrénu. Zateplenie obvodových stien umožňuje znížiť kondenzáciu vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, ale neodstráni ostatné príčiny vlhkosti stavebných konštrukcií. Vzlínanie zemnej vlhkosti alebo zatekanie musíme najprv odstrániť a so zatepľovaním začať, až keď klesne vlhkosť v konštrukcii na úroveň praktickej vlhkosti pôvodného materiálu obvodového plášťa.
Bežné stavebné konštukcie však dostatočne „dýchajú“ a vplyv tepelnej izolácie je pri pôsobení všetkých vrstiev stavebnej konštrukcie malý.
Ako sa správať, aby sa predpokladané úspory dosiahli ?
Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie, a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite, vytvoril sa len predpoklad pre dosiahnutie úspor energie. Skutočné úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21-22 stupňov tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu, a preto túto teplotu je potrebné pravidelne regulovať cez termostatické ventily. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Veľkú pozornosť je potrebné venovať vetraniu. Má byť intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správať i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Konečné úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyvňuje jeho vlastník svojím správaním zameraným na šetrenie energii v byte a v budove
Odpovede na otázky zostavili
Autor: prof. Ing. Zuzana Sternová PhD.,Ing. Anton Novotný, Združenie pre zatepľovanie budov
