nie? Možno ste alergik. Pre ľudí, ktorých organizmus reaguje neadekvátne na pôsobenie peľov, je práve teraz vrchol ich „obľúbenej sezóny“. O alergii - chorobe, ktorá postihuje ľudí čoraz častejšie, sme sa porozprávali s detským alergológom MUDr. Igorom Steinerom.
Ako je to s výskytom alergie v posledných rokoch?
Alergologické ambulancie v posledných rokoch nezvládajú nápor pacientov. Ich počet veľmi rýchlo stúpa. V čase, keď som začínal, to bolo pred jedenástimi rokmi, slovenské aj svetové štatistiky uvádzali, že medzi populáciou je dvadsaťpäť až tridsať percent alergikov. Momentálne slovenské štatistiky uvádzajú, že alergiou trpí tridsaťpäť až štyridsať percent populácie. V priebehu desiatich rokov je to teda nárast o desať percent. Púchovský okres nemá svojho imunoalergológa, považskobystrický má len jedného pre dospelých, pre deti dvoch, Ilava tiež dvoch. Je to však málo. Kvôli iným povinnostiam v rámci považskobystrickej nemocnice som bol naviac nútený oklieštiť pôsobenie v mojej ambulancii na jeden a pol dňa do týždňa. Na prvé vyšetrenie sa preto, žiaľ, čaká tri až štyri mesiace, dlhšie ako minulý rok.
Kedy ste v tomto roku zaznamenali zvýšený výskyt alergií na pele rastlín?
Prví pacienti s príznakmi alergie prišli oveľa skôr. Bola totiž mierna zima a mnohé rastliny začali kvitnúť skoršie ako po iné roky. Bahniatka, kvety vŕby a brezové jahňady produkovali peľ už v polovici februára. Vtedy sa objavili aj prví pacienti. Tento rok je mimoriadne nepriaznivý pre ľudí, ktorí trpia na peľovú alergiu z hľadiska dĺžky obdobia. Problémy budú mať alergici dlhšie, ale príznaky nebudú také prudké ako minulý rok, keď naraz zakvitlo viacero rastlín spolu s trávami a prejavy alergie mali veľmi búrlivý priebeh. Kvety však aj skôr odpadnú a vyschnú, a tak budú mať toto leto pokojnejšie.
Ako sa dajú poznať príznaky alergie a ako je možné ju odlíšiť od bežného prechladnutia?
Hlavne infekcia vírusového pôvodu, napríklad chrípka, sa svojimi prvými príznakmi môže veľmi podobať na alergiu. Ide o riedky vodový výtok z nosa, zvýšené kýchanie, svrbenie nosa. Takto sa prejavuje alergická nádcha, avšak pri alergii má pacient najväčšie ťažkosti hneď nadránom alebo ráno, zatiaľ čo pri vírusovom ochorení horných dýchacích ciest pretrvávajú príznaky celý deň. Ich intenzita je naviac vyvážená, zatiaľ čo pri alergii prejavy počas dňa kolíšu. Ako som už povedal, najhoršie to býva ráno, k večeru sa zmiernia a zhoršujú sa zas nadránom, medzi druhou a siedmou. Práve v tomto čase je totiž najhustejšia koncentrácia peľov v ovzduší, lebo dochádza k ich uvoľneniu z kvetov. Pri alergii naviac pacienta okrem nosa zvyčajne svrbia aj oči, ktoré slzia a sú zapálené. Tento príznak sa síce môže prejaviť aj pri infekcii, ale je skôr zriedkavý, zatiaľ čo pre alergickú reakciu na peľ typický. Ak si pacient pri príznakoch kúpi bežné kvapky do nosa, po ich aplikovaní pri infekcii väčšinou dôjde k úľave, zaberú, avšak pri alergických prejavoch nie. Aj takto sa dá druhotne, na základe aplikácie bežnej liečby infekcie a jej účinnosti, rozpoznať alergia.
Aké iné prejavy ešte môže mať senná nádcha – alergia na peľ?
Alergia môže mať aj astmatický priebeh, vtedy zasahuje aj dolné dýchacie cesty. K typickým príznakom patrí sťažený predĺžený pískavý výdych, pocit tlaku na hrudníku, veľmi dráždivý suchý kašeľ. Pacientom sa najhoršie dýcha práve nadránom a dýchanie sa môže zhoršiť aj vtedy, keď sa prejdú po nepokosenej lúke, pod rozkvitnutými stromami, jednoducho niekde vo voľnej prírode, kde je koncentrácia peľov vyššia.
Ako prvotne by si mohli alergici pomôcť, aby si zmiernili prejavy alergie, mimo použitia antialergických sprejov, prípadne liekov?
Ak alergici nechcú, aby boli prejavy, hlavne čo sa týka sťaženého dýchania, také zlé, čo ich potom vyraďuje z bežného rytmu života, treba stále myslieť na to, že som alergik a konať preventívne, aby som zmiernil príznaky aj inak, ako používaním antialergických sprejov a liekov. Jedným zo spôsobov je napríklad zabrániť styku alergénu so sliznicou. Na trhu sú špeciálne masti pre alergikov, ktoré si pacient vtiera do nosového vchodu. Neliečia síce alergiu, ale doslova mechanicky zabraňujú tomu, aby sa peľové zrnká dostali do kontaktu s nosovou sliznicou. Tie sa totiž nalepia na mastičky a alergikom sa potom výrazne lepšie dýcha, lebo nedochádza k spuchnutiu sliznice. Nestačí to však urobiť raz za deň, ale aplikovať aspoň dva až trikrát, možno aj častejšie, lebo pri kýchaní a smrkaní dochádza vždy k uvoľneniu sliznice. Aj oči by si mali mechanicky chrániť nosením slnečných okuliarov, ktoré zabránia vniknutiu peľov do sliznice očí. Je to dobré aj kvôli tomu, že podráždené oko citlivejšie reaguje na UV žiarenie. Dobré je tiež v priebehu dňa zmývať peľ z tváre, vlasov... Lepšie je, ak majú alergici trpiaci sennou nádchou krátke vlasy. Vetrať by sa mali miestnosti do polnoci, potom by mali byť okná zatvorené, aby sa zabránilo vniknutie peľov. Ak to nejde, lebo miestnosť treba kvôli veľkým horúčavám vetrať aj v noci, je dobré zavesiť do okna mokré plachty, na ktorých sa peľové zrnká zachytia zvonka a nevniknú dnu. Treba, samozrejme, upraviť celý životný režim alergika.
Aká je ešte prevencia pri liečení alergie?
Už pri počiatočných prejavoch alergie by mali rodičia s dieťaťom prísť do ambulancie. Ak sa totiž alergia podchytí pri počiatočných príznakoch a začne sa s takzvanou desenzibilizáciou pacienta, je oveľa menší predpoklad, že prejde neskôr do ťažších príznakov, čo sa týka dolných dýchacích ciest a do naozaj ťažkých stavov bronchiálnej astmy, prípadne do iných, ešte horších prejavov. Toto však vyžaduje od pacienta, prípadne rodičov pacienta, veľkú dávku disciplíny. Takáto liečba je dlhodobá, opakovaná, lebo látky sa podávajú do tela pacienta vpichom niekoľkokrát v priebehu roka a niekoľko rokov za sebou. Treba však desenzibilizovať a podchytiť alergiu už v prvej, prípadne druhej alergickej sezóne, ak sa majú minimalizovať jej prejavy a aby sa pacient nedostal do ťažších stavov.
Ako sa vyšetruje alergia? Musia pacienti cestovať niekde mimo Považskej Bystrice alebo sa vyšetrenia robia priamo v ambulancii?
Dá sa tu robiť všetko. Vyšetrenie tzv. prick testami sa robí priamo v ambulancii. Alergény sa vpichujú v minimálnych dávkach pod kožu. Miesto po vpichu sa môže zduriť, lekár zdureninu odsleduje a na základe toho zisťuje, ako pacient reaguje na alergény. Dajú sa však urobiť aj krvné laboratórne testy.
Ako sa lieči alergia?
Odstraňujú sa príznaky tam, kde sú. Buď sa aplikujú rôzne antialergické kvapky do očí, spreje do nosa, alebo sa dávajú celkové antialergické lieky – antihistaminiká. Ak sú prejavy aj na dolných dýchacích cestách, sú to väčšinou spreje antiastmatiká, niekedy aj lieky.
S akými inými prejavmi alergie sa v zvýšenej miere stretávate v peľovej sezóne?
V peľovej sezóne sa môže zhoršiť stav aj pacientom, ktorí trpia ekzémami kože. U niekoho sa môže alergia prejavovať aj dosť výraznými tráviacimi problémami. To je v prípade, že pacient trpí takzvanými skríženými peľovo-potravinovými alergiami. Vtedy ľudia alergickí na pele tráv a hlavne na pele brezy reagujú na jablká, a to hlavne zelené odrody, na orechy, melóny, paradajky, prípadne na zemiaky. Inak, potravinová alergia je veľmi vážny druh alergie. Mali sme raz v ambulancii chlapca z púchovského okresu, u ktorého sme evidovali alergiu na ryby. Maminka bola poučená o tom, ako môže reagovať. Samozrejme, chlapec ryby nekonzumoval, ale bol raz pri nej v kuchyni, keď ich vyprážala pre ostatných členov rodiny. Dostal anafylaktickú reakciu len z výparov. Do nemocnice ho musela priviezť záchranka. Išlo o maximálnu reakciu, keď sa chlapec dostal do šoku. Vtedy dochádza k poklesu krvného tlaku, môže sa zastaviť dýchanie a krvný obeh. Takýto stav priamo ohrozuje život. Jeho telo vtedy zareagovalo na mikroskopické častice alergénu. Chvalabohu, to bol prípad, ktorý bol skôr raritou.
Aký vplyv majú na alergikov pobyty pri mori, prípadne v soľných jaskyniach?
Každému pacientovi pomáha, keď nie je v kontakte s alergénom. To je základ pobytov pri mori. Jednak je tam celkom iné kvetenstvo s iným peľom, na ktoré pacient nereaguje. Ak tam je rovnaká vegetácia, jej kvitnutie je posunuté. U nás v júni, júli všetko kvitne, tam už je odkvitnuté, takže pacient obíde kontakt s alergénom. Peľ tam v tomto časovom horizonte nie je. Klíma slaného, vlhkého prostredia pri mori alebo v jaskyni na alergiu priamo vplyv nemá, nelieči ju, má však priaznivý vplyv na očistu dýchacích orgánov. Pacientom sa ľahšie dýcha, lepšie sa im uvoľňujú hlieny. Nezabráni sa však zhoršovaniu alergie ako takej, jej prejavy sú však miernejšie.
Dá sa z alergie vyliečiť?
Žiaľ nie, pacient s ňou existuje celý život. Správnou liečbou sa však môže dostať do nulového, bezpríznakového stavu. Vo výhode sú napríklad aj pacienti, ktorí boli dlho dojčení.
Ako funguje osveta a ako prijíma podľa vašich skúseností spoločnosť pacientov chorých na alergiu?
Hovoriť môžem len za deti, lebo liečim detských pacientov a myslím si, že väčšia osveta by bola možno namieste, lebo v školách nie sú učitelia príliš tolerantní k deťom - alergikom. Samozrejme, nájdu sa aj prípady, kedy decká môžu zneužívať to, že trpia týmto ochorením, ale niekedy sa mi zdá smiešne, koľko zbytočných potvrdení musím vypisovať. Vzdelanie je síce pre deti dôležité, ale stretávam sa s tým, že jeho význam sa často povyšuje nad starostlivosť o zdravie. Treba, aby učitelia boli k týmto pacientom tolerantnejší.
Podľa rozprávania MUDr. Igora Steinera pripravila
