rfera Mamička umrela dvakrát. „Sú vždy veľmi dobrí, bola by som rada, ak by sme sa o niekoľko rokov tomuto súboru vyrovnali,“ povedala Janette Šedová Janušková, jedna zo spoluzakladateliek miestneho divadla.
„Nacvičovali sme trištvrte roka, ako každú hru. Prispôsobujem sa podľa „pléna“, ktoré rozhodne demokraticky, čo sa bude hrať. Donesú sa tri scenáre, z nich sa vyberie ten, ktorý sa páči najviac, takže neplatí, ak si niekto myslí, že hrá sa to, čo povie režisér. Tento scenár nám poradil náš dlhoročný lektor. Hru uviedli v Trnave po prvýkrát na Slovensku, my ako ochotníci ju hráme po prvý raz v tomto roku. Sú na ne prísne práva, hrať sa môže do konca júna. Snažíme sa hrať ju maximálne, čiže 10-12-krát za sezónu,“ hovorí Magdaléna Pajánková, ktorá má povesť prísnej režisérky. „Prísna ruka musí byť. Súbor by inak nefungoval. Tak je to aj u iných vedúcich rôznych súborov či zoskupení. Vediem Malú múzu 12 rokov, počas ktorých boli sporné body či krízy. Je ale úžasné, že sa preklenú. Poriadok a systém musí byť. Nedovoľujem prekročiť určité hranice, ktoré by mohli viesť k zániku. Nie je to nič príjemné, no nedá sa inak,“ dodala režisérka úspešného súboru.
„Som rád, že v kultúrnej komisii sú šikovní ľudia. Sami sa prihlásili ku kultúre, ktorá začala v Ladcoch žiť. Čím pestrejšia kultúra, tým sa podľa mňa zobudia ľudia skôr, a začnú chodiť aj na takéto podujatia, nielen na futbal,“ zauvažoval si Marián Justh.
