Alias osem premiér ôsmich divadielok z považskobystrického Gymnázia a štvorhodinová vytrvalosť diváka
V piatok večer, 27. apríla, v Dome kultúry p.p. Oľga Nováková otvorila už 22. Akadémiu Gymnázia v Považskej Bystrici.
Ako prvé sa predstavilo divadielko našich najmenších- Divadielko príma s hrou O perníkovej chalúpke. Aj napriek istým rezervám vo výslovnosti, primáni ukázali svoju kreativitu, talent a hlavne chuť hrať, na čom má nepochybne podiel ich triedna profesorka Soňa Belokostolská. Divadielko bolo na rozdiel od niektorých iných celistvé, herecky vyrovnané a navodilo hneď v úvode príjemnú atmosféru.
Divadielko sekunda malo premiéru svojej hry o Snežienke naplánovanú už na minulý rok. Kvôli chrípke bola ale odložená a minuloroční primáni (réžia triedna p. p. Zuzana Hrenáková) si zahrali až teraz. V klasickom príbehu o siedmich trpaslíkoch bola však až príliš uprednostnená úloha rozprávača pred dialógmi, ktoré by mali byť v divadle nosné. Malí študenti sa však vynašli a slovný prejav vykompenzovali pantomímou. Samotnou prítomnosťou na javisku ma však najviac zaujal Juraj Furo v úlohe princa. V primánskom aj sekundánskom divadielku sa objavili nové talenty, o ktorých určite počas rokov, ktoré im u nás ostávajú, budeme veľa počuť.
Scénkou Ein Besuch in Kvinta alias Škola základ života sa prezentovalo Nemecké divadielko na čele s tancujúcou p.p.Líviou Andovou ako energickou telocvikárkou a imitátorkou relácie SOS. K tomuto divadielku niet čo dodať – humor, tanec... Snáď len upozornenie pre vedenie školy: gymnázium by malo urýchlene prerušiť v rámci obhájenia mena školy všetky kontakty so školami, ktorých študenti by sa potenciálne mohli ocitnúť v kvinteJ (kto videl, pochopil).
Prvá polovica akadémie vyvrcholila hrou p.p. Oľgy Novákovej Plechový bubienok, výber z nemeckej vojnovej literatúry. Divadielko X. pripravilo upútavku k dvom kontroverzným protivojnovým drámam pre náročných čitateľov. Aj keď dej bol postavený relatívne jednoducho, myšlienkové poslanie celej hry bolo hlboko prepracované. Minimálne nominácie na školských Oscarov by si za svoj výkon zaslúžili Katka Brandiburová (matka Guráž), Stano Smatana (strážmajster) či Nina Bubelová (Oskar Matzerath).
Francúzske divadielko p.p. Jany Šugarovej a 4.E sa s nami symbolicky rozlúčili muzikálovým spracovaním Hriešneho tanca pod názvom La Rose Noire. Diváci ocenili sympatický námet, relatívnu zrozumiteľnosť slovensko-francúzsko-českých textov a tanečné choreografie, aj keď temperamentní latino tanečníci mali občas problém započuť rytmus...
Temné mesto pod nadvládou temného pána, v ktorom zomrel kultúrny aj hospodársky život. Paródia na harmonické riešenie zlej situácie v našom meste v podaní Anglického divadielka (študenti kvarty vedení p.p. Vierou Feckovou a p.p. Dobroslavom Kortmanom). Hru Pán tmy odporúčam. Spomedzi jazykových divadielok jednoznačne táto najkratšia scénka myšlienkovo najviac zahviezdila.
Po druhýkrát sa predstavilo aj profesorské divadlo Napíšte si výpoveď, tentokrát s minikomédiou 5 šišiek, príbehom dvoch hladujúcich sestier – p.p. Lucia Kavecká a p.p. Zuzana Burinová, ktorým z neba spadlo 5 šišiek. Ľahký špecifický štýl naivného divadla pod réžiou p.p. Ivy Posluchovej dokonale vystihla nosná veta: „Ja zjem 3 a ty 2!“ Najoriginálnejšia bola zrejme scéna s cyklistom (p. p. Šujak) a pohreb Juanity (p. p. Burinová) na štýl brazílskych telenoviel .
Záver akadémie ako vždy patril komédii Divadielka Výzva. Zmodernizované poňatie hry Alžbeta Hrozná od Stanislava Štepku z roku 1975 malo na jednej zo študentských predpremiér dokonca „standing ovation“. Na môj vkus síce trochu prihlučná, ale určite najlepšia, bola postava Ficka v podaní Petra Ráztočného (hosťujúci herec z SOUS). Kvalitný výkon podali už aj starí známi herci - Jakub Bielik a Michal Rosík v úlohe Ilony Ió a Doroty Sentéšiovej.
Režisérka Divadielka Výzva p.p. Ľubica Juríčková už tradične predniesla záverečné slová, ktoré tohtoročnú dlhoočakávanú a, myslím, veľmi úspešnú akadémiu nášho gymnázia uzavreli.
Dúfam, že kvalita scenárov i hereckých výkonov sa bude každý rok zvyšovať a školská akadémia bude naďalej vychovávať nových kultúrne založených ľudí.
Autor: Naďa Pračková
