Púchov - K školám z piatich partnerských krajín, venujúcich sa odievaniu, sa v projektu Transmisia radí i združená stredná odborná škola. „Zoskupenie má za sebou jeden úspešný trojročný projekt Fashion club. Rovnakí partneri, s výnimkou jedného, s i v ďalšom trojročnom projekte, z ktorého sme skončili práve druhý rok,“ prezradila Ľubomíra Brtišová z tímu koordinátorov.
Žiaci z Holandska, Maďarska, Poľska, Litvy, Škótska a tunajšej školy sa stretli, aby dokázali, že sa dá spolupracovať a tvoriť. Hlavným koordinátorom zoskupenia bol Holanďan Jan ter Heide. Je organizátorom, ktorý prichádza s myšlienkami, čo sa bude ďalej robiť. Ostatní partneri dotvárajú predloženými návrhmi celý obraz. Základná myšlienka vyplýva z projektu Transmisie, aby sa partnerské krajiny navzájom spoznávali. Predovšetkým ide o zoznamovanie a spoznávanie kultúry jednotlivých krajín, zároveň prínos toho svojského, vlastného. Zapájajú sa aj učitelia, hoci je projekt určený predovšetkým pre študentov a školy, ktoré majú niečo spoločné s odievaním, s módou, vytváraním odevných dizajnov, a nakoniec môže to byť práca aj na počítačoch. Súčasne je to aj o rozvoji komunikácie medzi ľuďmi, bez ohľadu z ktorého kúta sveta ste.
„Projekt sa skladá z niekoľkých miniprojektov, na záver z nich bude vypracovaná virtuálna učebnica pre „módne“ školy. Každá škola si vytvorí cédečko, poukladá záznamy z rôznych oblastí svojej národnej kultúry, hudby, obliekania alebo tradícií. To nie je kniha, v ktorej listujete fyzicky, je sprístupnená na webe a bude slúžiť ďalšie roky. Učitelia a žiaci si budú môcť v nej listovať a používať ju ako návod a inšpiráciu, dozvedieť sa viac o ostatných krajinách,“ povedala Ľ. Brtišová.
Študenti projektu Transmisie navštívili Bratislavu a v našom hlavnom meste mali úlohu mapovať uličky, urobiť čo najviac fotografií, čo na nich, ako na cudzincov, zapôsobilo z kultúry a hľadať vzájomné protiklady a podobnosti. Mohli sa zamerať na oblečenie, architektúru, šperky, životný štýl, na čokoľvek... Absolvovali výlet aj do etnografického múzea v Martine za najväčšou zbierkou slovenských krojov. Navštívili Plickovo múzeum v Blatnici a pozreli si súbor fotografií o živote na Slovensku v minulosti. Poobedie strávili v škole a spracúvali získané materiály. Ich úlohou, nazvanou „kultúrni paparazzi“, bolo venovať sa zaujímavostiam na Slovensku. Večer si precvičili počítačové zručnosti, vybrali desať fotografií z toho, čo na nich najviac zapôsobilo, aby ich neskôr prezentovali pred verejnosťou.
Pracovali v zmiešaných tímoch. V každej skupinke sa ocitol Slovák, Škót, Holanďan..., museli si poradiť s dorozumievaním v angličtine. Pred obecenstvom nielenže prezentovali fotografie, ale museli ich aj okomentovať v angličtine.
Pod taktovkou ter Heidena bol aj posledný deň. Nikto netušil, akú úlohu vymyslel. Ráno všetkých zhromaždil v dielňach školy, kde sú veľké stoly a kompletné zariadenia na kreslenie, navrhnutie či zostrihnutie alebo ušitie. Pracovali na úlohe: navrhni, urob a uši šaty za jeden deň. Od návrhu a rozdelenia úloh o 16. hodine všetko muselo byť hotové, nikto nemohol odovzdať niečo nedošité. Najprv sa dohodli, kto a za čo bude zodpovedný, rozdelili si kompetencie, kto je v čom dobrý. Doniesli si tradičné - národné a neutrálne látky. Púchovčania sa, samozrejme, prezentovali modrotlačou. Tímy medzi sebou vyjednávali, čo použijú. V tomto prípade išlo o zručnosti v komunikácii a kooperácii.
Každá skupinka mala svojho majstra, ktorý nad nimi dohliadal. Ter Heiden, hlavný koordinátor, si ich podchvíľou zvolával, pýtal sa na problémy, aké pocity prevládajú v skupinke, s čím si nevedia rady, aké majú postrehy..., aby mohli svojím tímom ďalej pomáhať. Potom sa premiestnili do Župného domu. Za dve hodiny museli nacvičiť choreografiu a pripraviť mejkap manekýnok na módnu prehliadku. Mali pozvaných hostí, medzi nimi aj rodičov žiakov školy, zástupcov podnikateľskej obce, zaoberajúcich sa módou, miestnu televíziu a deti z materskej školy s muzikou, ktoré zatancovali v krojoch. Po príhovoroch hostí bola vyhodnotená „paparazzi úloha“. Tímy ukázali, aké fotografie zozbierali na Slovensku a pred obecenstvom hovorili o svojej práci v angličtine. Na módnej prehliadke každý tím prezentovala jedna modelka. Za spoločným defilé deviatich modelov nasledovala virtuálna módna prehliadka. „Transmisii predchádzala pred mesiacom akcia v Litve, kde partneri – učitelia a žiaci navštívili litovské galérie, múzeá, skanzen vo Viľniuse, spoznávali litovskú kultúru a samozrejme, pracovali. Úlohou žiakov bolo vytvárať patchwork,“ upresnila Ľ. Brtišová.
Projekt podporuje osobný rast každého z účastníkov. Vo „veľkej“ akcii súťažiacich zo šiestich krajín nie je jednoduché s neznámym človekom, a tobôž z inej krajiny, niečo vytvoriť a stihnúť vyrobiť produkt do určitej hodiny. Nebolo to len hranie sa. Maily od partnerov potvrdzovali, že aktéri boli dojatí a nadšení, že sa spoločná práca vydarila.
Autor: zum
